Réka Szakáll pôsobí už mnoho rokov ako interiérová dizajnérka. Porozprávali sme sa ňou nielen o jej práci, ale aj o tom, ako vníma kreativitu, či sa dá naučiť a ako ju môžeme rozvíjať v každodennom živote.
Kreativita je schopnosť, ktorú máme všetci. Je to schopnosť hľadať, predstavovať si, nachádzať nové myšlienky alebo nové spôsoby nazeranie na svet ako ho poznáme. Ponúka sa odpoveď, že pre mňa je to tvorba v interiérovom dizajne, keď v prázdnom priestore vytvoríte niečo nové, zmysluplné alebo len pekné. Ale myslím si, že človek môže byť kreatívny pri hocijakej práci alebo pri dennodenných činnostiach, akými sú varenie, výchova detí, trávenie voľného času a podobne.
Celkom určite áno. Už len radosť z tvorby a rozmýšľanie, to že máme zamestnanú myseľ niečím pozitívnym, znižuje stres, stimuluje mozog… kreativita je otvorená, hravá, neposudzuje, je prijímajúca a „všetko je možné“ – celkom určite tak prispieva k duševnej pohode.
V poslednej dobe sa veľa hovorí o kreativite v zmysle, že napomáha neuroplasticite a flexibilite mozgu. Každá nová výzva vie byť nový stimul pre zdravý mozog. Deti sa všetko rýchlo učia, doslova nasávajú informácie. Sú otvorené, hravé a majú nekonečnú predstavivosť. Dospelí majú ale zase viac skúseností a hlbšie poznanie, ktoré ich vedie k dômyselnejším a komplexnejším kreatívnym riešeniam. Je však dobré sa aj v dospelosti trocha uvoľniť, nebrať sa tak vážne, hrať sa a experimentovať. Kreatívne dozrievanie by mohlo byť práve ovplyvnené komplexnejším narezaním na svet.
Podľa mňa je kreativita prirodzená pre všetkých, preto sa nemusí učiť, ale celkom určite sa dá rozvíjať. Všetci môžu byť a sú kreatívni. Niekto kreativitu zapája viac do svojho života a niekto menej.
Máme nekonečné možnosti… ako si zaviazať šnúrku v topánkach inak, ako boli od výroby… ako schovať do varenia viac zeleniny, tak aby to chutilo aj deťom… ako využiť škvrnu od rozliateho červeného vína na obruse… ako využiť rozbité šálky pri tvorbe mozaiky… ako zmieriť našich kamošov, rozhádaných susedov… ako využiť vinič v záhrade… alebo ako vyzdobiť stôl na narodeninovú párty.
Kreativita nepozná vek. Starší ľudia majú veľa napozeraného a zažitého a často majú aj viac voľného času a to je super kombinácia na to, aby sa mohli pozerať na svet okolo seba novým pohľadom a aby v ňom nachádzali nové možnosti. Celkom určite im v tom však treba pomôcť: prekonať predsudky, prekonať pohodlie a skúsiť sa niečo nové naučiť, niečo nové vytvoriť.
Ako prvé mi napadlo, že mám rada svoju robotu. A to nie je málo. Najviac mám rada, keď si idem pozrieť nový byt, alebo priestor, alebo mám pred sebou nový pôdorys. Tie nekonečné možnosti vymyslieť tam niečo nové, funkčné, pekné je elektrizujúce. A čo mi to dáva? Radosť, možnosť spoznať nových ľudí, možnosť hľadať nové riešenia, možnosť kúpiť stále nové a nové kusy nábytku, ktoré už doma nezmestím. Realizovať sa výtvarne, ale v rámci funkčných mantinelov – to ma baví, to je super výzva.
No mňa asi baví viac proces, ale klientov zaujíma viac výsledok. Proces navrhovania je asi najzábavnejší, realizácia vie byť aj náročnejšia, ale výsledok vie byť veľmi uspokojivý. Musím však povedať, že už aj klientky sa chcú zapájať pri samotnej tvorbe, čo je perfektné, obzvlášť ak ide o ich vlastné bývanie. Vieme tak lepšie trafiť štýl, ktorý vyhovuje klientke a následne zadefinovať farebné aj materiálové špecifiká – akýsi koncept ich bývania.
Netuším. Myslím si, že to vzniklo ešte niekedy v rannom detstve. Pochádzam z veľmi vizuálne stimulujúcej a kreatívnej rodiny: mama výtvarníčka, s neskutočnou abstraktnou kreativitou, ale doma aj v aplikovanom umení, otec kreatívny, zvedavý geodet, ktorý má rád architektúru aj sci-fi. Náš byt v 80. rokoch bol veľmi neortodoxný a iný ako byty mojich kamarátov. Doma sa hromadili časopisy Schőner Wohnen a ja som mala vrece plné lega, z ktorého som si skladala obrovské domy. Vždy ma bavila architektúra a dizajn, Škola úžitkového výtvarníctva, kde som nastúpila, keď tam akurát zmaturovala moja sestra Noémi, tiež neskutočne tvorivá a pestrofarebná osobnosť, a napokon Vysoká škola výtvarných umení. Odvtedy tvorím interiéry, vzdelávam sa a naberám skúsenosti.
Budem popisovať proces navrhovania bytu či domu, nakoľko verejné priestory majú ešte iné špecifiká. Proces začína rozhovorom a presným zadaním. Tvorba interiéru nie je voľné umenie, je to dizajnérska činnosť, v ktorej sú vždy dané parametre a rozpočet, do ktorých sa treba zmestiť. Dôležitá je pre mňa funkčnosť, ktorú nasleduje estetika. Následne hľadám čo najlepšie pôdorysné riešenie priestoru a paralelne hľadám štýl a farebnosť, ktorá by klientovi pasovala. Potom sa finalizuje návrh – finálny pôdorys, finálne náhľady, finálne nákresy, finálne materiály. Je to kognitívne a kreatívne veľmi náročná a komplexná činnosť, ktorá je u nás, aj podľa skúseností kolegov, často veľmi podhodnotená:„veď sú to len kresby“ – akurát, že tie „kresby“ rozhodujú o celej ďalšej tvorbe a úspechu projektu. Celý proces sa končí samotnou realizáciou, koordináciou profesistov, dohľadom nad realizáciou a odovzdaním projektu.
Do úvahy treba brať potreby klienta, to je prvé. Či bude byt pre neho osobne alebo investičný. Treba mať na zreteli v prvom rade funkčnosť priestoru a následne vizuálne riešenie. Rozhodujúci je aj rozpočet a veľmi dôležitý je aj dohľad nad kvalitným remeselným prevedením profesistov.
Moje predstavy sú irelevantné, dôležité sú moje návrhy a tie by mali plne reflektovať potreby aj predstavy môjho klienta. Mojou úlohou nie je vytvoriť priestor, v ktorom by som chcela bývať ja (taký mám doma). Mojou úlohou je čo najlepšie porozumieť predstavám a potrebám klienta a preniesť ich do funkčných ale aj štylisticky a vizuálne korektných riešení, s ktorými sa vie klient stotožniť. Vždy je však priestor na prinášanie kreatívnych nápadov, aj trocha mimo komfortnej zóny klienta a tie môžu byť prínosné a môžu ponúkať nové tvorivé pohľady na projekt.
Sú klienti, s ktorými si úplne sadnem, alebo sú veľmi otvorení a dôverujú mi, tým pádom mi dávajú voľné ruky pri navrhovaní. Sú aj také projekty, kde finálne návrhy vznikajú dlhšie, ale dobrou otvorenou komunikáciou môžu byť veľmi prínosné pre oboch. Za 20 rokov sa mi stalo snáď iba 2x, keď sme sa s klientom zhodli na tom, že už nemá ďalej zmysel spolupracovať na návrhoch.
To je veľmi individuálne. Robím aj takéto konzultácie, keď prídem do zariadeného alebo čiastočne zariadeného bytu, tak viem presne povedať, čo by som navrhovala zmeniť. Niekedy ide iba o „kozmetické“ zmeny: premaľovať stenu a zladiť farebne rozbitý priestor. Inokedy mi bije do očí nefunkčné riešenie predsiene, ktoré sa dá celkom jednoducho a lacno vyriešiť. Často radím, ako „zmäkčiť“ priestor, dokúpiť textílie, vankúše, deky, koberce či závesy, ale aj tapety výborne zmäkčujú priestor aj akustiku v ňom. Inokedy je požiadavka viac personalizovať izbu, aby nevyzerala ako hotelová, čo sa dá krásne dosiahnuť doplnkami, svietidlami aj umeleckými dielami, ktoré klienta vystihujú .
Výborným riešením však je vytvoriť si moodboard – akýsi vizuálny koncept, na ktorom si presne definujete farebnú paletu, štýl obydlia, materiály a celkový esprit. A podľa neho už potom dokupujete vankúše a doplnky, alebo vytapetujete jednu stenu, prípadne zmeníte luster ktorý sa vám už nehodí.
Rozhodne má každý priestor svoju energiu a svoj genius loci. Častokrát sa aj podvedome riadime podľa týchto energií, sympatií k danému priestoru. Čo sa týka rozmiestňovania nábytku a určovania miestností v pôdoryse, existuje veľa škôl, vrátane feng-shui. Súčasťou týchto „škôl“ sú rôzne metodiky zariaďovania obytného priestoru, ktoré sledujú prúdenie energií v priestore, prítomnosť 5 elementov, hľadanie harmónie a rovnováhy. Každý región a spoločenstvo má svoje kultúrne špecifiká. Potreby bývania sa však neviažu len ku kultúre, ale aj k podnebiu, a tým pádom sú iné potreby v Číne, v Južnej Amerike, na severe Afriky, vo Švédsku či tu u nás pod Karpatmi. Ale často sú tieto školy veľmi podobné a založené na stáročiach skúseností našich predkov, čiže ja sa rada riadim sedliackym rozumom daného regiónu. Tiež sa treba vedieť prispôsobiť aj dobe a k novým technologickým riešeniam.
Kým v Číne sa riadia feng shui, ktorá sa viaže k ich kultúre, v horúcich arabských mestách sa stavajú rijády s fontánami, ktoré centrálne ochladzujú priestor v celom dome a voda prúdi všetkými miestnosťami. V Škandinávii alebo na Islande, kde fúka silný studený vietor, majú domy malé okná a aj tie sú otočené skôr na juh, aby si ustrážili teplo v domoch. U nás majú sedliacke domy na juhu gánok, často aj presklený, a špajzu nájdete vždy v severnej časti domu, kde je najväčší chlad, čo bolo veľmi praktické, kým neboli chladničky.
Posteľ nikdy nie je uprostred prievanu medzi oknami a dverami a dokonca nohy na postele nesmú smerovať do dverí. A prečo vlastne nemôže byť podľa feng shui zrkadlo oproti posteli? Nuž, podľa feng shui zrkadlo amplifikuje energie, a to aj tie zlé, čo môže rušiť spokojný spánok. Povery hovoria, že zrkadlá sú bránou pre prechod duší, a preto sa počas spánku, keď nemáme kontrolu nad svojím vedomím, prekrývajú látkami, aby naša duša neprestúpila do našej zrkadliacej sa podobizne. Alebo sa ponúka aj možnosť, že sa môžete zľaknúť vlastného odrazu, keď sa v noci náhle prebudíte so sna. Ak nemáte problém ani s jednou so spomínaných alternatív, tak si kľudne môžete zrkadlo ponechať v spálni.
Tento kurz bude o prehľade histórie interiérového dizajnu, bude o štýloch, o farbách, o svetle a materiáloch, o ktorých sa dozviete ako ich funkčne aj výtvarne využiť pri tvorbe priestoru. Bude o interaktívnom hľadaní rôznych pohľadov a riešení. A budem rada ak si účastníčky a účastníci z kurzu odnesú kus dobrej nálady, chuť niečo zmeniť vo svojom bývaní a pri troche šikovnosti aj vlastnoručne vytvorený moodboard- svoju originálnu, tvorivú, mini nástenku, ktorá vystihuje ich vlastný pohľad na bývanie.
Ďakujeme za rozhovor.
Do kurzu interiérového dizajnu sa môžete prihlásiť priamo tu, prípadne mailom na: info@kogneo.org alebo telefonicky na čísle 0917 150 737.
Budeme sa na vás tešiť.
Spracovala: Kamila Jančíková / Foto: ukážky práce Réky Szakáll
Zaujíma vás interiérový dizajn? Prihláste sa do nášho kurzu pod vedením skúsenej interiérovej dizajnérky Réky Szakáll, rozšírte svoje poznatky z dejín dizajnu, bývania aj architektúry, naučte sa vnímať svetlo, farby a materiály v priestore a vytvorte si cez moodboard vlastný koncept bývania. Rozviňte svoju kreativitu, umelecké cítenie aj kritické myslenie. Kurz bude prebiehať v príjemnom prostredí v srdci Starého Mesta, s možnosťou vyjsť na terasu a kochať sa výhľadom na Bratislavský hrad.
