Ako zvládať stres? Stres nie je príjemným spoločníkom, ale aj napriek tomu, že jeho spoločnosť nevyhľadávame, ocitáme sa v nej nedobrovoľne pomerne často. Všetci by sme najradšej vysedávali celé dni na pláži, popíjali caipiriňu a na problémy odpovedali bezstarostným maňana. Nikto ho nemá rád, nikoho neteší keď sa objaví, zvyšuje nám tep, strácame hlavu, potíme sa a nevieme, čo skôr. Múdro sa hovorí, poznaj svojho nepriateľa. Prečítajte si, ako to so stresom v skutočnosti je, ako k nemu dochádza, ako ho vieme využiť vo svoj prospech a ako s ním vieme pracovať tak, aby nás nepoškodzoval, ale posúval vpred.
V stresovej situácii sa nám aktivujú dve časti mozgu: limbický systém a prefrontálna kôra. Limbická časť mozgu sa počas stresovej situácie aktivuje ako prvá a inštinktívne spúšťa sekréciu hormónov. Tie následne spúšťajú v tele pohotovostný režim. Prefrontálna kôra prichádza na rad až neskôr, zastavuje sekréciu hormónov a umožňuje nám po prekonaní prvotnej paniky rozmýšľať a konať racionálne.
Z dôkazov neurovedy vieme, že ak sa cítíme v ohrození, náš jašteričí mozog zablokuje všetko ostatné. Telo sa napne a dostane sa do strehu. Nastáva reakcia „útok alebo útek“. Pri stresovej situácii telo začne produkovať hormóny – adrenalín a kortizol. Práve tie nám pomáhajú stres zvládnuť. Kortizol, známy aj ako stresový hormón, sa tvorí v nadobličkách a je pre naše zdravie veľmi dôležitý. Ak je ho však v organizme veľa, má na svedomí kvantum nežiadúcich účinkov.
Keď sme v strese, kortizol sa nám dostáva do krvného obehu a na to, aby sa z neho vyplavil, potrebuje približne 24 hodín. Predstavte si, že by sme každý deň zažívali stres iba na desať minút. Jeho opakovaným prežívaním by sa nám v tele hromadil kortizol a na jeho vyplavovanie by sme potrebovali stále viac času. Ak by sme telu nedopriali adekvátnu regeneráciu, trpeli by sme časom na chronický stres.
Chronický stres má tiež za následok znižovanie hladiny neurotransmiterov, najmä serotonínu a dopamínu. Serotonín – hormón šťastia, nám pomáha zvládať stres a vyvoláva v nás pocit dobrej nálady. Dopamín sa v mozgu uvoľňuje pri príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, sex alebo fyzická aktivita. Mali by sme sa preto snažiť serotonín a dopamín produkovať čo najviac. Ako vieme zvýšiť produkciu serotonínu a dopamínu a ako nepriaznivým účinkom stresu predchádzať včas?
Zlá správa je, že úplne bez stresu to nepôjde. Stres nás chráni a je dôležitou výbavou nášho prirodzeného pudu sebazáchovy. Dokáže nás vyburcovať k lepším výkonom, pomáha nám prekračovať hranice vlastných obmedzení a aj vďaka nemu máme pocit, že žijeme, a že nám na niečom záleží. Preto, či sa rozhodnete proti stresu zakročiť masážou, jogou, plávaním, tancom, alebo si vyberiete farby, štetce a budete si vyfarbovať omaľovanky, keď sa po skončení týchto aktivít budete cítiť ľahkí ako pierko, vedzte, že svoj boj so stresom ste ad hoc vyhrali.
Slovné spojenie nudím sa nám v tejto digitálnej dobe musí pripadať ako staroveký hieroglyf. „Čo robíš? Ale nič, iba tak kukám doblba.“ Dnes už pri malom náznaku, ktorý pripomína starú dobrú nudu, siahame do útrob vreciek a lovíme v nich svojho záchrancu.
Znie to smiešne, ale možno je za démonizáciou nudy iba fakt, že ju nedokážeme patrične doceniť. Počas kvalitného ničnerobenia, sa náš mozog zastaví, prestáva vyhodnocovať kvantum dát, tak ako to robí napríklad pri nečinnom scrollovaní facebookom. Navyše pozeranie doblba, výborne pomáha precvičovať očné svalstvo. Pri pozeraní do diaľky totiž posilňujeme svaly oka, ktoré bežne nepoužívame.
Sociálne médiá, užívané bez rozumu v nás spôsobujú tú istú formu závislosti ako je závislosť na alkohole, cigaretách, alebo na drogách. Sú zdrojom chronického stresu, ktorý začne naše telo a myseľ časom vyčerpávať. Taký like povzbudí naše telo solídnou dávkou dopamínu. Hlavný dôvod prečo sú sociálne médiá tak prudko návykové je ten, že nie je zaručené, že vaše príspevky sa aj budú vášmu publiku páčiť. A práve nepredvídateľnosť tohto procesu ho robí návykovým. Keby ste mali záruku, že zakaždým, keď niečo uverejníte, získate 100 lajkov, bola by to nuda. Dostávať páčika sa nám zapáči natoľko, že si naše telo na tento príjemný pocit zvykne. Problém je, že ho potom začneme potrebovať a keď jedného dňa nepríde…Ups! Ovládne nás strach, nervozita, alebo pocit neadekvátnosti.
Získavať dopamín sa však dá aj inými a oveľa efektívnejšími aktivitami, medzi ktoré, patrí hlavne šport, tanec, dobré jedlo, milovanie, príjemný rozhovor, alebo keď sa niečomu novému naučíme.
Nech žije nuda, by mohlo byť pokojne nové motto digitálnej éry. Podľa jedného z najúspešnejších kreatívcov na Slovensku, Rasťa Michalika, autora kreatívnych výprav TVORSI, sú sociálné médiá výraznou prekážkou spontánnosti a kreativity. Vedieť s nudiť dobre, je vo svojej podstate umenie. Aktívne ničnerobenie je úrodnou pôdou pre nové nápady, inovácie, riešenia a kreativitu.
„Mladí majú problém sa sústrediť a tak ako fajčiar si musí každých desať minút zapáliť, oni sa musia každú chvíľu pozrieť do mobilu. Bezcieľnym skrolovaním vytvárajú dojem svojej zaneprázdnenosti.“ Rasťo Michalik, TVORSI
„Mladí majú problém sa sústrediť a tak ako fajčiar si musí každých desať minút zapáliť, oni sa musia každú chvíľu pozrieť do mobilu. Bezcieľnym skrolovaním vytvárajú dojem svojej zaneprázdnenosti.“
Spôsobov ako kompenzovať stres je veľa. Sú však medzi nimi také, ktoré nám škodia, ale aj také, ktoré nás vedia posunúť ďalej. Pozrite si ponuku našich kurzov, ktoré vám pomôžu vyvážiť napätie alebo si vyberte workshop Odpojte sa! Sociálny detox s lektorom Danielom Kráľom, na ktorom sa dozviete zaujímavé tipy a triky ako používať sociálne média efektívne, ale s rozumom. Alebo sa jednoducho zahľadzujte častejšie doblba a ušetríte si čas aj peniaze.
