Kurzov o marketingu v Erasmus+ ponuke nie je veľa. Keď prišiel z AIVD email, že je možnosť zúčastniť sa v Palerme kurzu o diseminácii európskych projektov, pri rozhodovaní zavážil aj fakt, že v Kogneo sme jeden veľký projekt minulý rok ukončili a tento rok by sme ďalšie chceli rozbehnúť. Takže naučiť sa viac o tom, ako tieto veľmi špecifické záležitosti komunikovať navonok a tiež zistiť, ako pracuje inštitúcia, ktorá má na svojom konte nespočetné množstvo projektov a spoluprác, ma napokon motivovali k prihláseniu.
Kurz v CEIPES trval tri dni. Jeho obsah bol pomerne obsiahly, od základných pojmov v marketingu, cez vizuálnu identitu až po analýzu komunikácie a vizibility existujúcich projektov. Veľa sme diskutovali v skupine o tom, ako to v našich jednotlivých inštitúciách máme. Bolo tiež veľmi zaujímavé porovnávať možnosti krajín, občas sa mi zdalo, že v Taliansku je to napriek ich povestnej byrokracii o čosi ľahšie ako u nás. Zaoberali sme sa tiež grafickým dizajnom, práca v Canve patrí k mojej každodennej rutine.
Inšpiráciou do praxe boli konkrétne komunikačné stratégie v rámci tímu, aj čo sa partnerov týka. Uvedomila som si opäť, že informácie musia interne prúdiť bez zábran a všetci, ktorí sa na realizácii projektu podieľajú, potrebujú poznať ciele, postup aj to, ako bude prezentovaný napríklad na sociálnych sieťach. Určite budeme niektoré z týchto stratégií implementovať aj do našej práce s ohľadom na možnosti, ktoré máme.Najbližší projekt, ktorý budeme realizovať v spolupráci s Hlavným mestom Bratislava, je vytvorenie platformy a priestoru pre seniorov, ktorí chcú na dobrovoľníckej báze vzdelávať svojich rovesníkov a podeliť sa s nimi o svoje vedomosti a skúsenosti.
Pobyt v Palerme bol obohacujúci, aj čo sa týka spoznávania kultúry. Taliani sú v mnohom oveľa viac otvorení, vnímaví a priateľskí. Niekde som čítala citát, že človek sa tam cíti dobre práve preto, lebo môže byť človekom a prejaviť svoju ľudskú stránku. Myslím, že to platí. Všetci, s ktorými som prišla do kontaktu, boli usmievaví a nápomocní, snažili sa vysvetliť napríklad cestu, aj keď po anglicky nevedeli veľmi dobre. Mesto ako také je rušné a živé, miešajú sa v ňom rôzne kultúry a národnosti, história dýcha na každom kroku a z centra k moru je to pár metrov. Viete, čo ma prekvapilo? V mestskej hromadnej doprave nerozdávajú pokuty. Lístok si môžete kúpiť priamo u revízora. Nikto pred nimi neuteká, v preplnenom autobuse alebo električke skontrolujú naozaj každého. A po niekoľkých dňoch cesty po tej istej trase si aj zapamätajú vaše meno, krajinu, z ktorej pochádzate a poprajú vám krásny deň. Myslím, že týmto by sme sa u nás na Slovensku mohli nechať inšpirovať.
Text: Kamila Jančíková
Mobilitu sprostredkovala:
Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autora (-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.
