Ilona Hegerová: Aj na dôchodku sa dá žiť naplno

Pre niekoho môže byť odchod do dôchodku vytúžená stanica, pre mnohých naopak rovnica s viacerými neznámymi. Kým vpravo stoja obavy, strach z budúcnosti, z opustenia, nepotrebnosti a hrôza zo všedných, pomaly ubiehajúcich dní, za znamienkom rovná sa, je x-pocitov, že dobre už bolo. Riaditeľka vzdelávacej inštitúcie Intenzíva, s.r.o, Ilona Hegerová, je chodiaca inšpirácia, ako môže byť práve dôchodok obdobím, z ktorého sa dá vyťažiť maximum. Porozprávali sme sa s ňou o vzdelávaní na Slovensku, jeho budúcnosti, o dopade pandémie na študentov, učiteľov, aj o vojne, ktorú ako spoločnosť vedieme proti starnutiu, ale aj o tom, ako vidí utópiu jesene života žena, ktorá aj v 70-tke zdolá Lomničák, ľavou zadnou.

Viac ako 20 rokov úspešne vediete vzdelávaciu inštitúciu. Ako ste začínali?

Firmu Vzdelávacie a konferenčné centrum Intenzíva, s.r.o. som spolu s kolegom založila v roku 2000. Obaja sme boli na úrade práce a zamestnať sa v tomto veku bolo takmer nereálne. Kolega mal vtedy 58 rokov a ja som mala tesne pred 50- tkou. Vôbec sme nemali predstavu, čo nás čaká, podnikaním sme nemali žiadne skúsenosti a vedeli sme, že ak chceme podnikať potrebujeme dobrý produkt, nápad a počiatočný kapitál.

Už v počiatkoch nám bolo jasné, že budeme mať dve sekcie: vzdelávanie – jazyky, ľudské zdroje, marketing a sekciu konferencií, pri ktorých sme sa orientovali na organizáciu na mieru. Začínali sme bez počítača, hoci už ako tak boli na trhu mobilné telefóny. Museli sme bojovať o existenciu na viacerých frontoch: zriaďovať firmu, učebne, zháňať lektorov – odborníkov, vyhľadávať a oslovovať klientov.

Čo sú podľa Vás najväčšie zmeny, ktoré toto odvetvie zaznamenalo?

Najväčšie zmeny vnímam v komunikácii a technickom pokroku. Od vzniku webových stránok a emailovej komunikácie cez sústavné zmeny a zlepšovania, ktoré sme sa napríklad my museli učiť za chodu, až po obrovskú zmenu v kultúre komunikácie.

 Aký dopad mala alebo ešte aj má na vzdelávanie pandémia?

Ten skutočný dopad ešte len príde. Myslím teraz žiakov a študentov všetkých stupňov škôl. Tie dva roky školského života im už totiž nikto nevráti. Predovšetkým chýbajúci priamy kontakt, ale aj nezvládnuté učivo tak, aby to v nich zanechalo potrebnú stopu.

Ako myslíte to, že dopad na žiakov a študentov ešte len príde?

Ani školy – učitelia, žiaci a rodičia nenahradili online formou bežnú školskú výučbu. To isté platí pre študentov na vysokých školách. O následkoch a z toho prameniacej frustrácie u žiakov, učiteľov aj rodičov, o narastajúcej agresivite na internete a nedostatočných vedomostiach, sa všeobecne vie, stále sa o tom hovorí, ale veľmi málo sa pre to robí. Je málo detských psychológov, učiteľov i vychovávateľov. Mnohí učitelia učia preto, že tú prácu majú radi. Budúcnosť preto stojí a padá na kvalitnej príprave budúcich učiteľov a ich adekvátnom finančnom ohodnotení.

No ako sa hovorí všetko zlé je na niečo dobré. Táto situácia nás poučila a priviedla k poznaniu, čo všetko bude treba zlepšovať a tiež, ako sa pripraviť na rôzne nové alternatívy práce. Ľudia spomalili a uvedomili si, že existuje aj iná možnosť žitia a zarábania.

Všade sa hovorí, že pandémia zásadne zmenila rolu lektora/učiteľa, ako to vnímate Vy?

Pandémia postavila učiteľov pred úplne novú realitu, na ktorú neboli a ani nemohli byť pripravení a pripravovaní. Postupne sa ukazovalo, ako je naše školstvo elektronicky pozadu. Je predsa absurdné zo dňa na deň prehodiť učiteľa bežnej výučby do online prostredia. To si možno niektorí úradníci iba mysleli, že je to iba o pripojení na internet. Realita však ukázala, že zlyhávalo všetko. Od spojenia, cez bezmocných rodičov, ktorí odrazu nevedeli ako pomáhať svojím deťom, až po tablety, či počítače. Učitelia sa ocitli vo veľmi podobnej situácii. Mali problémy s technickým zabezpečením, nemali k dispozícii potrebné materiály. Dištančné vzdelávanie sa dnes s obľubou zamieňa za online vzdelávanie, avšak to vyžaduje celkom iné prístupy, materiály a technické zabezpečenie.

Učiteľov treba pripravovať na online formu vyučovania, na rôzne iné  mimoriadne situácie, či využitie v niektorých oblastiach vzdelávania aj dlhodobejšie.

Je podľa Vás táto nepripravenosť učiteľov aj niečím konkrétnym podmienená? Čo by muselo byť inak, aby učitelia na podobné krízové situácie zareagovali v budúcnosti efektívnejšie?

Ako som spomínala, treba kvalitnejšiu prípravu učiteľov a rovnako kvalitnejší výber uchádzačov na štúdium. Je dôležité pripravovať študentov na všetky predmety, no samozrejme nezabudnúť ani na celoživotné vzdelávanie ani na motivačné finančné ohodnotenie. Dnes školy nemajú pokryté predmety kvalifikovanými učiteľmi, lebo tí buď niektoré predmety študovať nechcú, alebo po štúdiu odchádzajú inde. Tiež bývajú pod veľkým tlakom. Mnohí po rokoch vyhoria a majú zdravotné problémy. Zároveň je potrebné plánovať nástupníctvo, to znamená, aby starších učiteľov mal kto nahradiť. Pracovná schopnosť ľudí sa všeobecne vekom mení – klesá. V zahraničí existujú nástroje na jej meranie. A keď sa niečo dá zmerať, vieme to aj riadiť. Práve tým sa zaoberá oblasť Age managementu.

Čo je to Age management a prečo je dnes tak dôležitý?

Age management je spôsob riadenia ľudí s prihliadnutím na ich vek, priebeh životných etáp človeka na pracovisku, jeho meniace sa kompetencie, hodnoty, zdravie, postoje aj motiváciu. Platí to pre všetky tri pracujúce generácie, od nástupu do pracovného procesu po škole až po odchod do dôchodku, či práci popri dôchodku.

Robíme ho na Slovensku dobre?

Na Slovensku sa tvárime ako mŕtvy chrobák. Táto situácia žiaľ trvá od roku 2014, keď sa o tom v súvislosti s aktívnym starnutím iba začínalo hovoriť. Skončilo to brožúrou a odfajknutými úlohami úradníkov. Demografický vývoj nás nepustí a všetci zainteresovaní to vedia. Pandémia navyše zarazila presun lacnej pracovnej sily zo zahraničia, kým stále nám pribúda viac povolaní a prác, ktoré nikto nechce robiť a dokonca ani študovať. Navyše o zamestnancov je potrebné sa starať dlhodobo, v kontexte starnutia na pracovisku, ale aj pracovnej schopnosti, ktorá sa rokmi postupne mení a vyvíja. Na pracovisku je dôležité udržiavať generačný mix spôsobom: majster – tovariš – učeň a zároveň sedliackym rozumom vytvárať vzájomne priaznivé prostredie tak, aby zamestnanci do práce chodili radi. Spokojný zamestnanec rovná sa lojálny zamestnanec. Zmena manažéra alebo odborníka na jeho pozícii stojí organizáciu ročne až 20% nákladov z jeho ročného platu. Pracovnou schopnosťou sa napríklad zaoberá aj projekt Erazmus+ WAM, z angličtiny work ability management, v preklade znamená riadenie pracovnej schopnosti a je približne v polovici prípravy výstupov pre využitie v praxi na Slovensku.

Keď cestujete, v čom vnímate najväčší rozdiel medzi Slovenskom a inými krajinami?

Už až tak veľa necestujem, lebo teraz najradšej poznávam zákutia Česko – Slovenska, kde som ešte doposiaľ nebola. Slovensko by som nevymenila za cudzinu (okrem ČR, odkiaľ aj pochádzam). Všade sú pozitíva aj negatíva, práve preto je potrebné vidieť a zažiť ako sa žije inde, ochutnať inú kultúru, prírodu,  spoznávať ľudí a hlavne históriu danej krajiny a následne si porovnať zážitky, urobiť inventúru, dohľadať si čo to v histórii a mne vyšlo jednoznačné: doma je doma.

Ak by ste mali ohodnotiť úroveň vzdelávania dospelých na Slovensku od jedna do päť, podobne ako na školskej stupnici, akú známku by sme dostali?

Podľa školskej stupnice je to tak na trojku – štvorku! Z populácie dospelých sa vzdeláva iba cca 4% dospelých (dobrovoľne). To hovorí za všetko. Celoživotné vzdelávanie zvyšuje kvalitu života každého jednotlivca. Je nás veľa, ktorí sa zaoberáme vzdelávaním. Združenie AIVD bojuje roky za vzdelávanie dospelých, dlhodobo neexistoval koncept formálneho aj neformálneho vzdelávania, či príprava pre pracovný trh a žiaľ ani zodpovedajúca finančná motivácia. Ale snáď sa blýska na lepšie časy. Koncom roka bola schválená Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva pre obdobie 2021-2030.

Čo by sa podľa vás vo vzdelávaní na Slovensku malo v najbližších rokoch zmeniť?

Určite zákon o ďalšom vzdelávaní, konečne zmeniť aj názov ministerstva školstva a mal by sa  vytvoriť finančný fond na vzdelávanie dospelých. V zahraničí existujú projekty, kde štát poskytuje občanom príspevok na vzdelávanie, majú vytvorené osobné účty. Napríklad si senior nemusí platiť kurz angličtiny, naučiť sa pracovať s počítačom z vlastných peňazí…

Organizácie by mali pripravovať zamestnancov a to nie len v odborných zručnostiach, ale starať sa aj o ich duševné zdravie a spokojnosť s prácou, či zamestnávateľom. Pripravovať ich na prípadné zmeny, ktoré budú stále častejšie, nie len im napríklad ráno oznámiť, že ich prepúšťajú a podobne. Mali by svojim zamestnancom zabezpečiť možnosť vzdelávania, rekvalifikovať tých, ktorí budú presunutí na inú prácu, alebo potrebujú zmenu zo zdravotných dôvodov. Malo by sa predchádzať tomu, aby skončili na Úradoch práce a z dôvodu veku si ťažko alebo vôbec nenašli prácu v regióne, kde žijú. Práve tieto problémy je možné vopred predvídať a preventívne riadiť podľa stratégie age managementu, ktorý manažérom, organizáciám, zamestnancom pomáha udržiavať konkurencieschopnosť.

Ako ste na tom vy? Vzdelávate sa aj dôchodku?

Pôvodne som učiteľka, preto viem, že vzdelávať sa je potrebné stále. Ono dnes ani inak nejde, dokazuje to fakt, že v priebehu desaťročia došlo k výraznej zmene v technológiách a komunikácií.  Vzdelávanie prestáva byť otázkou dobrej vôle a začína byť nevyhnutnosťou. Vzdelávať sa musíte, inak neuspejete. Plánujem sa prihlásiť aj Univerzitu Tretieho veku na históriu, ktorú som kedysi chcela študovať.

Aké sú vaše osobné skúsenosti so vzdelávaním?

Mám viaceré pozitívne skúsenosti, mala som vždy dosť možností, ktoré som si sama vyhľadala, pretože buď som viackrát menila prácu a vždy som potrebovala nové vedomosti, ale aj vo vlastnej firme som sama absolvovala viaceré školenia, ktoré sme organizovali.

Prečo je podľa vás celoživotné vzdelávanie dôležité?

Ak sa chcete posúvať v pracovnom procese, byť prínosom pre organizáciu a tým aj pre seba, musíte sa vzdelávať, inak neudržíte krok.

Aký máte názor na online vzdelávanie?

Podľa mňa by nemalo a ani nenahradí prezenčné vzdelávanie. Vo viacerých oblastiach by to teoreticky aj bolo možné, ale musia byť správne pripravené východiská – vyučujúci, lektori, materiály, technika. Treba si uvedomiť, že ide o celkom iný prístup k vzdelávaniu, komunikácii aj zodpovednosti jednotlivca. Samozrejme záleží aj od veku a motivácie. Pred vyše desiatimi rokmi, keď začínal e-learning sa diskutovalo, že celkom nahradí prezenčné vzdelávanie a vidíte, nestalo sa tak. Napriek tomu však vzniklo veľa dobrých e-learningových školení, ktoré sú dnes stále použiteľné.

Fenomén striebornej ekonomiky znamená, že vysokú časť spotreby vytvárajú seniori. V čom vidíte jej najväčší potenciál ?

Áno je to pravda, pretože teraz je v dôchodku silná povojnová populácia (baby boomers), ktorá má primerané prostriedky na život, čas na venovanie sa koníčkom, cestovaniu a podobne, ale na druhej strane je v tejto generácii veľa seniorov, ktorí ešte aktívne pracujú, lebo majú záujem, alebo aj musia, aby si privyrobili.

Strieborná ekonomika má veľký prínos pre hospodárstvo, ale nebude to tak stále, po pár rokoch nastane pokles. Potom nastúpi generácia  narodených v 70-80 rokoch a po nich  bude nasledovať veľká priepasť a na to tiež treba myslieť vopred!

Po čom podľa vás vaša generácia najviac túži?

Túžime mať predovšetkým dostupné a dobré zdravotníctvo, sociálne kontakty, viac spoločenských centier – kultúrnych, vzdelávacích, športových možností, dostupných pre každého, nielen vo veľkých mestách, ale aj v regiónoch.

A čo skutočne potrebuje?

Potrebujeme zdravie a mier.

Slovo mier sa v dnešnej dobe nedá obísť. Je neskoro o ňom hovoriť, keď už je vojna alebo sa k nej schyľuje. Aby bol mier, treba ho udržiavať, predísť vopred negatívnym vyhroteným situáciám. Je to o komunikácii, zodpovednosti a spolupráci. Slovo mier sa celkom vytratilo v posledných desaťročiach zo slovníka politikov, médií. Pamätám si, keď som učila  ešte pred r. 1989, sme často hovorili s deťmi o mieri, lebo naši rodičia a prarodičia si dobre pamätali hrôzy svetových vojen v 20. storočí.

Uprednostňujete skôr online alebo prezenčné vzdelávanie?

Chýba mi priamy kontakt. Nie je správne konferenciu, či školenie plánovať online na celý deň ani dokonca poldeň bez prestávky, po 40 minútach v online priestore jednoducho strácate pozornosť. Ľudia sú už po tých dvoch rokoch otrávení z online, a preto strácajú motiváciu. Navyše z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že niektorí prednášajúci nevedia tému správne komunikovať, či postaviť tak, aby svoje publikum neunudili.

Čo by ste odporučili seniorom, pre to aby sa udržiavali v dobrej fyzickej aj mentálnej kondícii?

Pohyb – zo všetkých foriem hlavne chôdzu. Vyhľadávať a vzdelávať sa akoukoľvek formou, zapájať sa do rôznych aktivít, nájsť si, čo by ich bavilo, skrátka byť primerane aktívny. Každý to má vo  svojich rukách. Ja som sa napríklad zapojila do projektu SAV zhruba pred piatimi rokmi. Ide o výskum, ako pohyb pomáha udržiavať zdravie staršieho človeka – seniora. Cvičenie  má rôzne úrovne náročnosti, osobne chodím do skupiny, kde sme fyzicky zdatnejší. Vieme to preto, že nás merajú a na polročnej báze vyhodnocujú. Na konci robíme aj kognitívne testy. Okrem toho chodím plávať, ak sa dá každý týždeň a v sezóne  aj bicyklovať. V zime chodím na prechádzky po okolí a snažím sa prejsť aspoň tých 5 km. Samozrejme v sezóne si užívam aj záhradu.

Okrem toho denne napr. trápim duolingo – angličtinu, opakujem si ruštinu a celkom od nuly som začala taliančinu. Tie dva jazyky sú v preklade do angličtiny – preto to trápenie. Mám to ako náhradu za krížovky alebo sudoku, popri tom aj rada čítam, vyhľadávam si  informácie na internete – argumenty, fakty najmä z histórie, aby som si vedela vytvoriť vlastný názor na rôzne udalosti. Pracujem pre Slovenskú asociáciu age managementu (ako dobrovoľník), projekt Erasmus+ ako manažérka a tiež sa sem tam niečo deje v mojej vzdelávacej firme. Takže sa nenudím.

V čom vidíte najväčšie výzvy do budúcnosti vo vzdelávaní?

Vzdelávať v odboroch a oblastiach, ktoré majú perspektívu, vzdelávať efektívne, aby jednotlivec mal po celý pracovný život možnosť rozvíjať sa a byť konkurencieschopný.

Ustáliť koncepciu základného, stredného školstva a následne vysokého školstva. Vyradiť zbytočné neefektívne odbory, ktoré nás stoja  veľa peňazí, no sú prakticky nevyužiteľné v praxi, podporiť duálne vzdelávanie a podporovať školy všeobecne, aby vytvorili moderné prostredie pre vzdelávanie aj prax. Vzdelávať učiteľov, vychovávateľov, podporiť ich dôležitosť finančne aj spoločensky.

Vzdelaná a zdravá populácia je zárukou budúcnosti a prosperity každého národa. Osobne sa domnievam, že tu máme na Slovensku dosť čo doháňať!

Nemáte pocit, že sme sa ocitli v ére, v ktorej bojujeme proti starnutiu?

Starnutie je prirodzený proces, každý starneme rovnako rýchlo – čas jednoducho nezastavíme. Je to podľa mňa skôr o aktívnom starnutí, niekedy už v 70-80 môže byť neskoro, preto by si človek mal plánovať život a myslieť na to skôr než pôjde do dôchodku. Raz za sebou zatvoríte dvere v práci a čo potom? Prvé týždne, mesiace si užívate, ale to prázdno v mnohých prípadoch príde.

V čom podľa vás spočíva čaro starnutia prirodzene a s gráciou?

Brať to s humorom. Každý tam musíme a je na každom z nás v akom zdraví – duševnom či fyzickom sa dožijeme seniority a či si v nej aj užijeme krásne roky. Ja osobne si senioritu užívam tak, ako som odporúčala – cvičím, plávam,  bicyklujem, cestujem, ešte pracujem, ale riadim si to všetko sama. Som relatívne zdravá – to je tá sloboda a pohoda. A keď ste v pohode, tak ste vlastne šťastní.

Ilona hegerová

Načrtnite nám utópiu jesene života, iba tak pre predstavu k čomu máme vzhliadať?

Mám dlhodobo predstavu užívať si ju v nejakom peknom zámku s krásnou záhradou – v domove dôchodcov, kde sa o mňa budú dobre starať a bude tam veselo, aj keby som už iba sedela v hojdacom kresle… 😊

Autor : Dagmar Brucková