Učíme sa celý život: dnes už nie je iba fráza

O kampani Nikdy nie je neskoro porozprávala Alena Štefániková, projektová manažérka Národného koordinátora Európskeho programu vo vzdelávaní dospelých na Slovensku, zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

O čom je kampaň Nikdy nie je neskoro a čo je jej cieľom?

Kampaň vznikla s cieľom šíriť povedomie o dôležitosti celoživotného vzdelávania. Súčasťou kampane sú inšpiratívne príbehy desiatich osobností, pre ktorých je vzdelávanie životný štýl. Svojím príbehom upozorňujú na kontinuálnu potrebu zdokonaľovania a rozvoja zručností a najmä na to, čo je ich hlavnou motiváciou.

Kampane sa tiež zúčastnia rôzni ľudia a organizácie, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy – od informačných technológií až po kritické myslenie. Kampaň je tiež príspevkom k Európskemu roku zručností 2023.

Kampaň sa realizuje pod záštitou Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR. Máme tomu rozumieť tak, že štát začína vnímať tému vzdelávania dospelých ako prioritu?

Určite áno, ale to nič nemení na situácii, že v tejto oblasti celoživotného vzdelávania potrebujeme ako jednotlivci, aj ako krajina poriadne zamakať. Z výsledkov a porovnaní s ostatnými krajinami EÚ totiž nevychádzame veľmi dobre.

Pozitívne na tom je, že sme prijali Stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na obdobie 2021 – 2030 spolu s Akčným plánom, ktorá obsahuje konkrétne opatrenia na podporu celoživotného vzdelávania.

Národný koordinátor zároveň pripravuje Mapovaciu správu o podpore zručností pre život, v rámci ktorej chceme zdieľať výsledky stretnutí s predstaviteľmi rôznych vzdelávacích organizácií, aby sme mohli lepšie identifikovať oblasti, kde je potrebná aj podpora zo strany štátu.

Prečo je podľa Vás dôležité učiť sa nielen v rámci povinnej školskej dochádzky, ale pokračovať vo vzdelávaní celý život?

Odpoveď je  jednoduchá – rýchlo meniaci sa svet, kde získané vedomosti a zručnosti strácajú na aktuálnosti. Skončila éra, kedy nám na celý život vystačila jedna vysoká škola a profesia. Dnes mnoho ľudí potrebuje prechádzať zvyšovaním svojej kvalifikácie či rekvalifikáciou. A hoci zvládanie nových výziev a vychádzanie z komfortnej zóny nie je nikomu príjemné, oplatí sa. Vo finále v nás víťazí pocit hrdosti, že sme to zvládli.

Máte nejaký účinný recept, ako sa vyrovnávať s odporom k nepohodliu?

Na trhu existuje množstvo motivačnej literatúry či návodov, ako vystúpiť z komfortnej zóny. Pre niekoho je to potreba, ktorá vyvstáva s hľadaním si novej práce, pre iného je to snaha dostať sa zo situácie, v ktorej cíti stagnáciu.

Prednedávnom som čítala inšpiratívnu knihu Začíname od Toma Vanderbilta, ktorý sa vo veku 40 rokov začal učiť nové veci a jednou z krásnych myšlienok, ktorá tam zaznela je:

„Keď sa pustíte do učenia nových zručností, zrazu máte pocit, že aj celý svet je nový a plný možností. Keď robíte opatrné prvé kroky a pomaly posúvate hranice možného, každý deň prináša množstvo objavov. Robíte chyby, aj vďaka nim sa však zdokonaľujete, pretože ide o chyby, ktoré ste nikdy predtým neurobili.“

– Tom Vanderbilt

Kampaňou ste si zaumienili ľudí inšpirovať a podporiť v celoživotnom vzdelávaní. Vybrali ste si na to 10 inšpiratívnych rečníkov z celého Slovenska z rôznych oblastí vzdelávania. Aké boli kritéria pri ich výbere?

Veľkou inšpiráciou pri výbere účastníkov boli okrúhle stoly, ktoré sme realizovali minulý rok vo viacerých regiónoch Slovenska. Pri tej príležitosti sme sa stretávali s predstaviteľmi organizácií, ktoré tento typ vzdelávania robia s vášňou. Vypočuli sme si ich potreby, návrhy, ako aj problémy, s ktorými sa počas realizácie stretli. 

Druhou skupinou boli jednotlivci, ktorí si plne uvedomujú dôležitosť sebazdokonaľovania v tomto rýchlo meniacom sa svete. V tejto snahe pokračujú počas svojho života bez ohľadu na svoj vek a či už sú to zručnosti potrebné pre uplatnenie sa na trhu práce alebo pre napĺňanie svojich potrieb, tá radosť z úspechu, že sa posunuli o krôčik ďalej, je pre nich najväčšou motiváciou. A kedy vieme poskytovať skutočne kvalitný výkon? Predsa keď sa cítime motivovaní.

Skutočne kvalitný výkon vieme poskytovať, keď sa cítime motivovaní.

Alena Štefániková

Tento rok zároveň beží aj Európsky rok zručností 2023, ktorého cieľom je podporiť inovácie a konkurencieschopnosť. Po akých zručnostiach je aktuálne na pracovnom trhu najväčší dopyt?

Na Slovensku je potreba rozvoja vzdelávania dospelých naliehavá najmä v súvislosti s nízkou účasťou a ochotou dospelých vzdelávať sa. V roku 2021 bola účasť na Slovensku 5 % a smutné je, že bola jednou z troch najnižších v EÚ (priemer EÚ: 10,8 %, z výsledkov štatistiky Eurostat).

K dispozícii musí byť primeraná, dostupná a kvalitná ponuka vzdelávania a rovnako aj dostatok informácií o jej možnostiach. Vytvorenie podmienok a prostredia, ktoré podporujú ďalšie vzdelávanie (vrátane financovania), idú ruka v ruke so šírením povedomia o jeho dôležitosti.

alena Štefániková

Hospodárske a sociálne trendy menia budúcnosť práce v EÚ. Starnutie pracovnej sily a digitálna a zelená transformácia prinášajú nové požiadavky na zručnosti a vytvárajú nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

Na trhu práce evidujeme momentálne veľký dopyt po digitálnych zručnostiach a odolnosti voči zmenám. Zamestnávatelia sa stále viac zaujímajú aj o mäkké zručnosti a snažia sa porozumieť, ako ich zamestnanci tieto zručnosti v pracovnom procese aplikujú. Preto je dôležité, aby sa tieto zručnosti študenti učili už v škole.

Dá sa v súčasnosti odhadnúť, aké zručnosti budú v kurze o päť či desať rokov?

Sme v období dynamického technologického rozvoja, uprostred štvrtej priemyselnej revolúcie a čoraz viac sa hovorí o nutnosti pripraviť sa na budúcnosť už teraz. Vo viacerých zdrojoch zaznelo, že ak bude AI (umelá inteligencia z anglického prekladu Artificial Intelligence) vykonávať veľa úloh, potom uchádzači, ktorí si budú budovať kariérny rebríček, musia viac rozvíjať tzv. mäkké zručnosti.

Existujú predpoklady, že k tým najžiadanejším zručnostiam budú patriť: kreativita, emocionálna inteligencia, kritické myslenie, ale aj chuť aktívne sa učiť a rásť.

alena štefániková

Aký je Váš osobný vzťah k vzdelávaniu? V akých témach Vás najviac baví vzdelávať sa?

Veľmi pozitívny a nielen kvôli tomu, že moje pôvodné vzdelanie je v oblasti jazykovej výučby, ale aj preto, že väčšiu časť svojho profesijného života realizujem projekty, ktoré sa venujú rôznym oblastiam vzdelávania – inklúzia, kritické myslenie, jazykové vzdelávanie, podpora rozvoja základných zručností atď.

Každá nová oblasť bola pre mňa výzvou, keď som sa musela naučiť nové veci, zároveň pochopiť často komplikované a komplexné súvislosti.

Aj v súkromnom živote oceňujem možnosti, ktoré teraz ponúka osobný rozvoj – či už je to učiť sa nové jazyky pre vlastnú radosť, nové tanečné kroky, štúdium záhad ľudskej mysle alebo si iba jednoducho vyrobiť keramický hrnček a žasnúť nad tým, kam až sa môže kreativita posunúť v porovnaní s pôvodným zámerom.

Kedy ste si naposledy povedali vetu: Nikdy nie je neskoro ?

Keď som sa minulý rok rozhodovala, či sa opäť vrátim k štúdiu taliančiny. Rozhodovanie sprevádzal dlhý proces premýšľania nad tým, načo mi to bude, kde to využijem, či láska k Taliansku nie je jedinou motiváciou a či neviem svoj čas využiť lepšie. 

Došla som k poznaniu, že všetky zbytočné otázky ma iba oberajú o čas a učiť sa čokoľvek je prínosom, hlavne keď je to, to čo chceme. A hoci som teraz mala náročnejšie pracovné obdobie a veľmi som nestíhala štúdiu venovať toľko času, koľko si vyžaduje, viem, že sa k tomu vždy rada vraciam. Teším sa na deň, keď sa niekedy opäť ocitnem v Taliansku a budem schopná si vypýtať nielen kávu, ale aj porozumieť prúdu konverzácie. Vnímam v tom pocit slobody, že nie ste od nikoho závislý, ale to sa vlastne týka učenia sa vo všeobecnosti, nielen štúdia jazyka.

Ako by ste motivovali seniorov na prahu dôchodkového veku vzdelávať sa?

Myslím si, že omnoho viac ako moja výpoveď môže seniorov motivovať výpoveď jednej z účastníčok našej kampane, ktorá bola pre mňa veľkou inšpiráciou a dúfam, že bude aj pre ostatných:

Autor: Dagmar Brucková, Alena Štefániková