Keď sa povie dlhovekosť, veľa ľudí si predstaví „dobrú genetiku“ alebo zázračný výživový doplnok, ktorý sľubuje dlhý život. Blue Zones, teda modré zóny, však na dlhovekosť ponúkajú úplne iný pohľad. Obyvatelia týchto miest dokazujú celému svetu, že najdlhšie nežijú tí, ktorí hľadajú všelijaké „zlepšováky“, ale tí, ktorí majú dlhodobo nastavený život tak, aby ich telo aj hlava fungovali prirodzene. Dobrou správou je, že si z tohto prístupu vieme preniesť veľa aj k nám domov.
Blue Zones sú konkrétne oblasti sveta, kde žije nezvyčajne veľa ľudí vo veku 90, 100 a viac rokov, s nízkym výskytom chronických ochorení. Pojem spopularizoval Dan Buettner, ktorý spolu s tímom výskumníkov z National Geographic hľadal miesta, kde ľudia starnú najzdravšie. Nešlo pritom len o to, či žijú „iba“ dlho, ale aj o to, či majú dlhý a zároveň kvalitný život.
Buettner zistil, že tajomstvo dlhovekosti nespočíva len v jedinej veci, ale ide o súbor každodenných návykov, ktoré sa opakujú celé roky a zhrnul ich do deviatich princípov, často nazývaných Power 9. Patria sem prirodzený pohyb, rastlinná strava, silná komunita, zmysel života, rituály na znižovanie stresu a skôr umiernený prístup k výzvam.
Buettnerov výskum najčastejšie spomína päť hlavných oblastí, kde takíto ľudia žijú. Okinawa v Japonsku je známa najmä dlhovekosťou žien, Sardínia v Taliansku má vysoký podiel mužov, ktorí sa dožívajú viac ako 100 rokov. Nicoya v Kostarike má nízku úmrtnosť v strednom veku a Ikaria v Grécku je ostrovom, kde ľudia často starnú s nízkym výskytom demencie a chronických chorôb. Loma Linda v Kalifornii je zase komunita adventistov siedmeho dňa, ktorí žijú v priemere dlhšie než bežná populácia v USA.
Každé miesto je iné, no vzorce sú prekvapivo podobné, a práve na tie sa spolu pozrieme.
V modrých zónach sa nehrá na „všetko alebo nič“. Tajomstvo dlhovekosti je skôr v detailoch, drobných veciach, ktoré sa napokon sčítajú. Bežnou súčasťou dňa je napríklad aj prirodzený pohyb, nie oddelený tréning. Ľudia v blue zones chodia veľa pešo, pracujú v záhrade a rozhodne nesedia celý deň. Jedia prevažne rastlinné jedlá s veľkým podielom strukovín a na Okinawe navyše dodržiavajú známe pravidlo Hara Hachi Bu, teda prestať jesť, keď je človek sýty na 80 percent. K tomu sa pridáva veľmi silná sociálna stránka, teda komunita, rodina a priatelia. Na Okinawe dokonca existujú moai, dlhoročné priateľské skupiny, ktoré ľudí spájajú. A potom je tu zmysel života. Ikigai na Okinawe alebo plan de vida v Nicoyi. Niečo, prečo máte dôvod ráno vstať z postele. Je to zdanlivo jednoduchá vec, ktorú však ľudia často podceňujú, a pritom pri zdravom starnutí zohráva dôležitú úlohu.
Strava ľudí v modrých zónach je z veľkej časti rastlinná. Typickým základom jedál sú preto zelenina, ovocie, celozrnné potraviny a najmä strukoviny. Fazuľa, šošovica, cícer či sója pomáha s dopĺňaním vlákniny, dodáva energiu a pomáha udržať svalovú hmotu, dôležité je však aj načasovanie. Najväčšie jedlo treba jesť skôr ráno alebo na obed, na večeru si obyvatelia Blue Zones dajú iba niečo menšie a nikdy ju nejedia v neskorých večerných hodinách. Maškrtenie medzi jedlami tiež nie je bežné, mäso je považované skôr za delikatesu a kravské mlieko sa často nahrádza kozím alebo ovčím. Suroviny do jedla sú pritom väčšinou sezónne, lokálne a chemicky nespracované.
Ak by ste sa chceli inšpirovať stravou z Blue Zones, skúste si na raňajky pripraviť ovsenú kašu s orechmi a ovocím, na obed si doprajte strukovinovú polievku a zeleninový šalát s olivovým olejom a ako večeru vyskúšajte pečenú zeleninu s trochou syra alebo rybou.
Aktívne starnutie je v Blue Zones prirodzenou súčasťou štýlu života. Ako sme už spomínali, pohyb nie je „cvičenie“, je to chôdza, práca okolo domu, záhrada, návštevy. Rovnako dôležitá ako telo je však aj hlava. Ľudia v modrých zónach si totiž prirodzene udržiavajú myseľ sviežu vďaka pravidelnému tréningu. Nie tým, že by každý deň riešili zložité úlohy či hlavolamy, ale tým, že ich mozog má neustále dôvod pracovať: rozprávajú sa, plánujú, učia sa nové drobnosti, počítajú, varia, starajú sa o druhých, hrajú hry a pamätajú si príbehy. Predčasný úpadok totiž vie urýchliť aj osamelosť, kým vzťahy držia človeka v psychickej aj fyzickej kondícii. Pravidelná duševná aktivita teda pomáha držať kognitívne funkcie v kondícii, podporuje pamäť, sústredenie a mentálnu pružnosť.
Ak však naopak, existuje niečo, čo dokáže potichu a nenápadne skrátiť dĺžku života, sú to následky stresu. Chronický stres totiž drží telo v núdzovom režime. Zvyšuje tlak, zaťažuje srdce, oslabuje imunitu, zhoršuje trávenie a spánok. Často tak prichádza únava, bolesti hlavy a zlá nálada. V hlave sa to prejaví horším sústredením, zábudlivosťou a pocitom, že nemáme kapacitu rozmýšľať jasne.
Samozrejme, stresu sa nevyhnú ani ľudia v modrých zónach, dôležitý je však ich prístup k nemu. Nenechávajú ho hromadiť sa donekonečna. V modrých zónach sa stres neignoruje, ale pravidelne vypúšťa. Rituály, modlitba, oddych, krátke zdriemnutie či stretnutia s priateľmi, to sú pravidelné spôsoby, ako stres zdravo dostať z tela von.
Zdravé starnutie je vo veľkej miere výsledok rozhodnutí, ktoré robíme v bežný deň, nie v novoročné ráno. Práve preto môžete s malými, ale účinnými zmenami začať už dnes. Do jedálnička si pridajte stravu, ktorá obsahuje množstvo zeleniny a strukovín, do každodenného režimu zaraďte pravidelný pohyb, dbajte na kvalitný spánok a k tomu doplňte mentálnu stimuláciu – rôzne záľuby, učenie sa nových vecí, udržiavanie vzťahov a pozitívny postoj k starnutiu.
Ako každodenný návyk pomôže aj jednoduchý tréning pamäti, napríklad tréning pamäti Kogneo, pri ktorom svoju myseľ osviežite krátkymi úlohami. Zvládnete ich za pár minút a aj po náročnom dni fungujú ako mentálna hygiena.
Blue Zones nás učia, že dlhovekosť nie je o extrémoch a skutočné tajomstvo dlhého a spokojného života spočíva v tom, ako vyzerá váš deň práve vtedy, keď sa nikto nepozerá. Jedzte jednoduchšie, hýbte sa prirodzene, budujte vzťahy, nájdite si dôvod, prečo ráno vstať a stres pravidelne vypúšťajte. Potom už zdravé starnutie nebude vaším cieľom na konci cesty, ale stane sa vedľajším efektom dobre nastaveného života.
Spracovala: Jana F. Stankovianska
