Profesor Norbert Žilka je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave, špecializuje sa na výskum neurodegeneratívnych ochorení, predovšetkým Alzheimerovej choroby a podieľa sa tiež na vývoji vakcíny proti nej. V rozhovore hovorí okrem iného aj o tom, ako náš životný štýl ovplyvňuje vznik tohto ochorenia a zdôrazňuje, že hoci vek zohráva najväčšiu úlohu, mnohé ďalšie faktory – strava, pohyb, duševná aktivita či sociálne vzťahy – môžu riziko výrazne znížiť. Ochorenie je dedičné len u malej časti pacientov a moderná medicína už ponúka nové spôsoby liečby. Prevencia preto zostáva najdôležitejšou cestou k zdravému starnutiu mozgu.
Najdôležitejším faktorom je vek, starnutie mozgu vytvára podmienky pre vznik Alzheimerovej choroby. Ale o ďalšom osude už rozhodujú aj iné faktory, niektoré z nich máme vo svojich rukách. Neurodegeneračné zmeny sa v mozgu pacientov dokážu šíriť a práve tento proces je modifikovateľný. Na jednej strane máme rizikové faktory – nezdravý spôsob života, nízke vzdelanie, environmentálne faktory etc. a na druhej strane stoja ochranné faktory – pravidelné vzdelávanie, športové aktivity, vhodná diéta, pobyt v prírode.
O Alzheimerovej chorobe sa často hovorí, že je to ochorenie, ktoré postihuje pamäť. Charakteristických príznakov je však ďaleko viac a mnohé z nich sú viazané na rôzne typy Alzheimerovej demencie. Avšak posledné štúdie naznačujú, že prvé príznaky, ktoré predchádzajú kognitívnym poruchám, sa týkajú správania. Ukazuje sa, že budúci pacienti menia niektoré vzorce správania, ktoré môžu mať rôzny charakter. Pre samotné rodiny je to dôležitá informácia, pretože si môžu uvedomiť, že niečo sa deje s ich príbuzným ďaleko skôr, ako sa objavia prvé poruchy pamäti, reči, či orientácie v priestore a čase.
Alzheimerova choroba má dedičnú podobu iba u približne 3% pacientov, kde je ich osud napísaný v podobe mutácií niektorých špecifických génov. Ochorenie u väčšiny pacientov určuje zoskupenie génov a pomer rizikových a protektívnych faktorov. A to je dobrá správa, pretože do istej miery máme vznik demencie vo svojich rukách.
Častejšie sa ochorenie vyskytuje u žien, ale je to skôr dané tým, že sa ženy zvyčajne dožívajú vyššieho veku ako muži.
Pre Alzheimerovu chorobu platí to isté ako pre akékoľvek iné civilizačné ochorenie. Prevencia je lepšia ako terapia. Aktívny spôsob života, pohyb a správna životospráva pomáhajú mozgu odolávať neurodegeneračným zmenám. Posledná štúdia ukazuje, že už len samotná pravidelná chôdza dokáže v mozgu spomaliť šírenie neurodegeneračných zmien. A to je skutočne dobrá správa všetkých, ktorí chcú urobiť niečo pre zdravé starnutie mozgu.
Naša diéta určuje našu odolnosť a vnímavosť voči rôznym ochoreniam vrátane Alzheimerovej demencie. Vedci popísali zdravý typ diéty – Lancet eat, ktorý odzrkadľuje poznatky modernej vedy. Väčšinu nášho jedálničku by mali tvoriť potraviny s vysokým obsahom vlákniny (strukoviny, zelenina, ovocie, orechy), mäso a mliečne výrobky by mali byť zastúpené v menšej miere. Inými slovami, slovenský jedálniček reprezentuje obrátenú pyramídu zdravej stravy. Správna diéta mení podmienky v čreve a zdravé črevo pomáha imunitnému systému riešiť vznikajúce problémy. A zápal – hlavný nástroj imunitného systému, je jedným z dôležitých faktorov, ktoré určujú tempo šírenia neurodegenerácie v mozgu.
Aktívna práca s mozgom pomáha budovať komunikačnú sieť, jej veľkosť určuje odolnosť voči neurodegenerácii. Je to kompenzačný nástroj, ktorý, žiaľ, využívame len vo veľmi obmedzenej miere.
Spánok ovplyvňuje všetky aktivity ľudského tela, pri Alzheimerovej chorobe sú poruchy spánku často prítomné, ale sú len dôsledkom prebiehajúcej neurodegenerácie. Stres je pomerne ťažko uchopiteľný, veľmi závisí od toho, ako s ním dokážeme pracovať. Takže intenzita stresu nie je určujúcim faktorom.
Fyzická aktivita je prvý a pravdepodobne asi najdôležitejší krok v ochrane ľudského mozgu. Naše telo je producentom veľkého množstva látok, ktoré dokážu chrániť mozog pred nástrahami starnutia. Je to pojazdná lekáreň, ktorá je kedykoľvek k dispozícií a funguje 7 dní v týždni. Pravidelnosť a intenzita fyzických aktivít určuje silu preventívneho účinku.
Sociálna izolácia vo vyššom veku predstavuje významný rizikový faktor. Sociálne interakcie nám prinášajú pozitívne pocity, ktoré majú relaxačný účinok na fungovanie nášho mozgu. Strata manžela či manželky môže znížiť odolnosť mozgu voči neurodegenerácii.
Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, predstavuje približne 60% všetkých prípadov.
Najväčší mýtus sa netýka prevencie, ale samotného pochopenia ochorenia. Na Slovensku stále pretrváva presvedčenie, že demencia je prirodzeným prejavom starnutia. Je to akoby sme pripustili, že obezita je znakom fungujúcej ekonomiky. Demencia je neurodegeneračné ochorenie mozgu, ktoré si vyžaduje dohľad špecializovaných odborníkov. Zanedbávanie prvých príznakov vedie k tomu, že pacienti prichádzajú do ambulancií v neskorých fázach ochorenia.
Európska lieková agentúra nedávno schválila prvé dva lieky z kategórie biologickej liečby, ktoré riešia príčiny ochorenia. Dokážu spomaliť priebeh ochorenia a doslova vyčistiť mozog od nežiaducich bielkovinových zhlukov. Predpokladám, že oba lieky by k nám mohli doraziť už v priebehu budúceho roku. Aj keď Slovensko zatiaľ nie je pripravené na ich príchod. V posledných dvoch rokoch sme však urobili veľa aktivít, ktoré smerujú ku zmene diagnostického algoritmu v klinickej praxi. Ak dostaneme podporu zo strany Ministerstva zdravotníctva SR v podobe schválenia projektu Misia Neurológia, budeme schopní celý proces výrazne urýchliť.
Rozhodujúce je štádium ochorenia, v skorých fázach má pacient k dispozícii farmakologické, ale aj nefarmakologické nástroje. Zmena životného štýlu je dôležitým predpokladom na spomalenie procesov, odporúča sa fyzická aktivita, ale najdôležitejšiu úlohu zohráva rodina, príbuzní či priatelia, ktorí vytvárajú optimálne prostredie, kde sa pacient môže príjemne cítiť. Pacient potrebuje podporu a porozumenie, pretože sám častokrát nerozumie, čo sa s ním deje. Má strach, že svet navôkol sa mení. Aj preto potrebujeme reformovať našu spoločnosť, aby bola „dementia friendly“, aby bola viac vnímavejšia k pacientom a vytárala vhodné podmienky pre ich život.
Spracovala: Kamila Jančíková / Foto: archív Norberta Žilku
