Úspech je relatívny

Hovorí Anka Hudáková, ktorá dlhé roky pôsobila vo vysokom biznise. Dnes si je sama sebe paňou – pracuje ako business a HR konzultantka, mentorka a koučka. Je aj mamou dvoch detí, ktoré dobyli svet za veľkou mlákou, manželkou a trojnásobnou babičkou. Porozprávali sme sa na tému úspechu a neúspechu, digitálnej revolúcii a aj o tom, čo pre ňu znamená vzdelávanie.

Dlhé roky pôsobíte v oblasti ľudských zdrojov, je ešte niečo, čím vás ľudia dokážu prekvapiť?

Určite. Niekedy milo a niekedy nemilo, ale o tom je život. Práca s ľuďmi je v tom krásna, ale aj náročná, že každý z nás je jedinečný, má svoje predstavy, očakávania, spôsob komunikácie a podobne.

Mať úspech v kariére aj v rodine zároveň je obdivuhodné. Jedno slovenské porekadlo tiež hovorí: aká matka, taká Katka alebo aký otec, taký syn. Svoje deti ste v mnohom inšpirovali a dnes obe pracujú na vysokých pozíciách v Kanade a Amerike. To ale prináša aj nevýhodu najmä v tom, že vám nie sú nablízku…

Mali sme s manželom šťastie, že naše deti sú šikovné a zdravé a sú to skvelí mladí ľudia, ktorí nám robia radosť. Tak často, ako sa len dá, letíme ponad oceán, aby sme mohli byť spolu a nové technológie nám, našťastie, umožňujú byť v kontakte na dennej báze. Zdieľame si radosti aj starosti bežných dní, ale určite by sme si najmä naše vnúčatká radšej užívali osobne.

Máte nejaký zaručený recept na úspech? Ak áno, prezraďte nám aspoň nejakú jeho ingredienciu.

Úspech je o dosiahnutí želaného cieľa, ktorý sme si určili. Môže byť meraný rôznymi metrikami, napríklad finančná prosperita, verejné uznanie, moc rozhodovať z vysokej pozície, športový výkon, osobné naplnenie, pomoc komunite alebo niekomu v núdzi – je to veľmi osobné. Ide o relatívne pojmy, skôr by som hovorila o vnútornej spokojnosti a o tom, že sa vieme tešiť z toho, čo máme, a keď nás netrápi to, čo mať nemôžeme. Je to len o nás, ako si vnímanie úspechu nastavíme a čo nás naplní uspokojením a radosťou. Mňa napríklad teší, že sa o svoje skúsenosti môžem deliť.

Úspech je o vnútornej spokojnosti a o tom, že sa vieme tešiť z toho, čo máme, a keď nás netrápi to, čo mať nemôžeme.

anna hudáková

Ako v živote vnímate prekážky a čo vo vás vyvolávajú vety: to nejde, to sa nedá, to nezvládnem?

Prekážky sú súčasťou života a sú na to, aby nás niečo naučili, prípadne niekedy aj zastavili. Snažím sa však, pokiaľ sa to dá, brať ich pozitívne, sústrediť sa na to, čo je v sfére môjho vplyvu a čo môžem riešiť. Nie som veľmi tá, ktorá sa vzdáva, ale ani nezúrim či sa zbytočne nerozčuľujem.

Niekedy stačí sa naozaj len zastaviť, zamyslieť alebo veľký problém rozbiť na menšie. Ak sa dá, snažím sa nájsť pomoc v okolí, a ja som šťastná, že mám manžela, rodinu a priateľov, ktorí stoja pri mne a vedia v ťažkých chvíľach byť oporou. Prekážky a problémy môžu byť aj príležitosťami niečo sa naučiť, možno niečo robiť inak.

Ako vnímate zlyhanie?

Zlyhanie alebo neúspech je naopak o nenaplnení našich cieľov, očakávaní. Vie to byť veľmi frustrujúce, neuspokojivé, ale môže to byť aj zdrojom veľkých poučení, často náročnejšou cestou učenia. Veľa úspešných ľudí prešlo cez boľavé neúspechy, kým dosiahli svoje ciele, niektorým sa podarilo zmeniť neúspech na príležitosť pre svoj rast. Je dobré, že ako úspech, aj neúspech sú prechodné stavy niekedy na chvíľu, niekedy na dlhší čas. Berme ich preto ako súčasť života a jeho „korenie“.

Je niečo, čo ste počas svojej praxe postrehli na cieľavedomých ľuďoch v biznise, nejaká ich spoločná vlastnosť, ktorá ich skôr či neskôr dovedie k úspechu?

Nie sú to len moje skúsenosti a pozorovania, ale sú na to aj renomované výskumy. Väčšinou sa úspešní ľudia vyznačujú tým, že majú víziu, strategické myslenie, vedia, čo by chceli dosiahnuť a dobrí lídri vedia pre túto víziu získať aj ďalších ľudí.  V dnešnej dobe je špeciálne potrebné, aby boli lídri adaptabilní, aby sa vedeli prispôsobiť meniacim sa okolnostiam a s tým súvisí aj schopnosť neustále sa učiť a otvorenosť voči novým veciam a zmenám.

Potrebuje mať líder nejaké špeciálne zručnosti na to, aby uspel?

Lídri predovšetkým by mali mať odvahu a zmysel pre zdravé riziko, ale popritom byť schopní vytvárať bezpečné a otvorené prostredie pre svoje tímy a podporovať ich. Ďalšími dôležitými zručnosťami sú efektívna komunikácia a sieťovanie – lídri nedosahujú svoje úspechy sami, je to o vzájomnej spolupráci a riešení vzťahov – smerom do svojho tímu, smerom nahor, ale aj vertikálne. Dobrého lídra vieme niekedy spoznať aj podľa vášne, ako sa vie nadchnúť pre vec, a tým aj inšpirovať, prípadne získať nasledovníkov. Pre mňa je u lídrov veľmi dôležitá aj silná etická stránka, hodnoty, ktoré nielen lídri hlásajú, ale ich aj žijú, teda integrita slov a činov. A na to, aby výsledky dosiahli, mali by byť pracovití a organizovaní, ale zároveň si vedieť udržať v živote rovnováhu.

Rovnováha, je niečo s čím podľa mňa zápasí každý trošku úspešný človek, či mýlim sa?

Zvyknem hovoriť, že život by mal byť ako dobrá stolička. Mali by sme mať v rovnováhe 4 nohy – rodinu, prácu, zdravie a priateľov/lásku. Vtedy vieme byť aj vnútorne spokojní a šťastní. Vidíme, že stať sa dobrými lídrami nie je ľahké, a preto veľmi rada pomáham svojim klientom na tejto ceste. Je to naozaj cesta, vždy môžeme na sebe niečo zlepšovať, niečo nové sa učiť, čo nás posúva dopredu.

Ako to máte s rovnováhou vy? Stíhate sa popri práci udržiavať vo fyzickej aj kognitívnej kondícii?

Každé ráno sa snažím cvičiť a plávať, denne nachodím určitý počet krokov a som veľmi vďačná za našu pilatesovú skupinku, ktorá drží spolu už viac ako 16 rokov. Na kognitívnej kondícii pracujem tým, že sa učím stále niečo nové, najmä vďaka svojim klientom a mládeži, s ktorou pracujem.

Pracujete veľa aj s mladými, ktorí nás už najmä v oblasti digitálnych technológií prerástli, to pre vás zrejme znamená neustále sa učiť a vzdelávať. Akú rolu vo vašom živote hrá vzdelávanie?

Popri svojej práci business konzultantky pracujem aj s mladými ľuďmi v rámci Open HR Fóra, pomáham mladým ako mentorka v rámci programu Odyssey a zaujímavé sú pre mňa aj stretnutia so študentami na vysokých školách. Vzdelávanie hrá veľmi dôležitú úlohu počas celého života. Je základom pre osobný aj profesionálny rozvoj, získavame vďaka nemu vedomosti aj zručnosti, rozširuje nám obzory, pomáha zvládať problémy, ale aj prekonávať nové výzvy, ktoré idú s dobou.

V zrelšom veku nám pomáha ostať mentálne sviežimi, udržiavať a zlepšovať si pamäťové či kognitívne schopnosti a dokonca nám môže zvýšiť aj sebavedomie a dodávať nášmu životu nové rozmery. Pre našu rodinu je a vždy bolo vzdelávanie veľmi dôležitou hodnotou. Som veľmi rada, že moja vnučka Emily už ako 7-ročná plynule číta knihy, a aj Jakob vo svojich 4 rokoch už vie prečítať písmenká. Sú veľmi zvedaví, dokonca aj náš 4-mesačný Lucas je vnímavý a rýchlo sa učí, ako funguje svet okolo neho. Moji aj manželovi rodičia boli učitelia, moji súrodenci boli učitelia a dokonca, aj môj manžel sa po 30 rokoch podnikania vrátil k svojej pôvodnej profesii a je učiteľom.

Ako hodnotíte svoje digitálne zručnosti?

V prvom rade sa snažím prijať, aj vďaka tejto oblasti, že život je zmena, hoci priznávam, za posledné roky to riadne akceleruje. Nie vždy je to jednoduché, ale je prirodzené, že každá zmena bolí. Snažím sa to brať pozitívne a využiť príležitosti ktoré digitálne technológie poskytujú, hoci nie všetky sú pozitívne.

Nazvala by som sa celkom zdatným užívateľom. Pomohlo mi pôsobenie v Slovak Telekome, ale v súčasnosti ma digitálne zručnou udržuje hlavne rodina, moji mladší kolegovia a priatelia. S vnúčatami komunikujeme a s vnučkou sa dokonca hráme hry online.

Čo by ste poradili svojim rovesníkom, ktorí napríklad nie sú obklopení mladými alebo sa nepohybujú v takých sférach. Ako by sa mali vysporiadať s digitálnou revolúciou?

Je potrebné, aby si udržiavali v prvom rade otvorenosť a zvedavosť a aby sa o nové trendy zaujímali. Určite nie o všetko, ale je dobré aspoň vedieť o tom, čo je nové. Tiež by som im odporučila, aby si rozvíjali flexibilitu myslenia. Pretože nové myšlienky sa nám nemusia vždy pozdávať, ale minimálne je vhodné o nich uvažovať a utvoriť si na ne svoj názor. Potom za zmienku stojí udržiavať si zdravý rozum, možno občas skúšať – hoci aj formou pokus, omyl, koniec koncov aj to je spôsob učenia. Skrátka zaujímať sa o nové, digitálne technológie a využívať ich pre svoj úžitok a uľahčenie života.

Je potrebné, aby sme si udržiavali v prvom rade otvorenosť a zvedavosť a aby sme sa zaujímali o nové trendy . Určite nie o všetko, ale je dobré aspoň vedieť o tom, čo je nové.

anna hudáková

Vek je len číslo, ale niekedy to číslo, nie je len číslo. V čom vnímate výzvu jesene života a ako sa s ňou vyrovnávate?

Vek nie je len číslo, sú to nahromadené skúsenosti, zážitky, vzťahy, radosti a starosti, ktoré sme si prežili. Beriem to tak, ako to ide, snažím sa viac starať o svoje zdravie, fyzické aj mentálne, o zmysluplné trávenie dní a pomáha mi v tom rodina, priatelia a moja práca. Sú však výzvy, s ktorými sa ľudia v zrelom veku bežne stretávajú a musia sa s nimi vyrovnať. Sú to hlavne otázky zdravia, a to nie je iba o tom, ako si ho udržiavať, ale aj aká je kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a všetci vieme, že to u nás nie je práve najlepšie.

Musíme sa tiež v tomto veku viac venovať udržiavaniu kognitívnych schopností, neustále na sebe pracovať a vzdelávať sa. V tomto období to je aj o menšom počte sociálnych kontaktov, takže je dobré, ak máme svoj okruh blízkych ľudí, rodinu, priateľov a vybudované kvalitné vzťahy. Myslím, že v každom veku sa dá žiť kvalitne a zmysluplne, pokiaľ nám to zdravie dovolí a život si naplniť tým, čo nám robí radosť.

Najväčšie ponaučenie, ktoré vás sprevádza životom?

Tých poučení bolo veľmi veľa, ale asi najviac si uvedomujem, aké dôležité je snažiť sa žiť zdravo a zmysluplne, byť autentická, žiť hodnoty, ktorým verím a zároveň byť empatická a vnímať potreby druhých. Ak môžem, pomôžem. Vnímam, že žijeme dosť náročnú dobu a každý z nás by sa mal aspoň trochu snažiť zlepšovať svet, v ktorom žije, či už hovoríme o našom okolí, spoločnosti alebo prírode.

Autor článku: Dagmar Brucková, v spolupráci s Anna Hudáková