Prejsť na obsah

Neuroplasticita mozgu: prečo je váš mozog výkonnejší, než si myslíte

Predstavte si svoj mozog ako mesto plné ciest, mostov a skratiek. Každá myšlienka, každá nová skúsenosť, každé naučené slovo je ako nová cesta. Niektoré vyzerajú ako rušné diaľnice, iné sú skôr ako tiché uličky, ktoré, ak po nich nechodíme, časom zarastú a zabudne sa na ne.

A práve neuroplasticita mozgu, schopnosť meniť sa, je dôvodom, prečo sa toto mesto nikdy úplne nezastaví. Váš mozog sa totiž dokáže učiť, opravovať a prispôsobovať, stačí mu len dať dôvod a trochu pozornosti.

Čo je neuroplasticita?

Neuroplasticita je teda schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru aj fungovanie počas celého života človeka. Keď sa učíme niečo nové, mozog reaguje vytváraním nových spojení medzi nervovými bunkami a na druhej strane, keď niektoré cesty prestaneme používať, jednoducho ich „zatvorí“, aby uvoľnil miesto a energiu pre tie aktívnejšie.

Takže ako funguje mozog? V praxi to znamená, že keď sa učíte nový jazyk, vytvára sa nová sieť neurónov súvisiaca s rečovým centrom. Keď napríklad hráte na hudobný nástroj, posilňuje sa spojenie medzi sluchom a motorikou. Po úraze sa niektoré časti mozgu dokonca dokážu „naučiť“ preberať funkcie tých nezvratne poškodených. Vďaka neuroplasticite sa teda dokážeme nielen učiť, ale aj zotaviť a prispôsobovať sa neustále sa meniacemu svetu.

Je to mechanizmus, ktorý stojí za každým osobným rastom. A dobrou správou je, že keď mu dáme dostatok podnetov, funguje bez ohľadu na to, či máte dvadsať alebo šesťdesiat rokov.

Ako mozog mení svoje spojenia

Jadro neuroplasticity tvoria neuróny, mozgové bunky, ktoré medzi sebou komunikujú prostredníctvom jemných elektrických impulzov. Keď nejaké spojenie používame často, napríklad pri opakovaní slovíčok, daná dráha sa zosilňuje. Keď ju zanedbáme, oslabí sa. Tomuto javu sa hovorí synaptická plasticita. Mozog skrátka posilňuje tie „cesty“, ktoré používame najčastejšie.

Štrukturálna plasticita je zase schopnosť mozgu fyzicky meniť svoje usporiadanie. U hudobníkov sú napríklad oblasti zodpovedné za koordináciu a sluch väčšie, u športovcov sú to centrá pre rovnováhu a priestorovú orientáciu.

A nakoniec tu máme synaptické prerezávanie. Ide o proces, pri ktorom mozog vyraďuje menej používané spojenia, aby sa mohol sústrediť na tie silnejšie. Je to ako veľké jarné upratovanie v hlave. Výsledkom je menej chaosu a viac priestoru pre nové myšlienky.

Ako spolu súvisia tréning pamäti a neuroplasticita?

Takže keď sa hovorí, že „mozog je ako sval“, nie je to len metafora. Rovnako ako svaly, aj mozog potrebuje záťaž na to, aby rástol a neochabol. Keď ho nepoužívame a spojenia v ňom slabnú, alebo sa úplne vymazávajú, prejaví sa to zabúdaním či pomalším myslením. Keď sa mozog začne zbavovať „cestičiek“, ktoré sa mu zdajú nevyužité, neuroplasticita tak môže pracovať proti nám. Existuje však aj spôsob, ako tento jav zvrátiť a túto prirodzenú vlastnosť nášho mozgu využiť v náš prospech.

Tréning pamäti zahŕňa rôzne cvičenia, ktoré stimulujú pozornosť, sústredenie a schopnosť vybavovať si informácie. Pomáha nielen zlepšiť si pamäť, ale aj udržiavať mozog aktívny, pružný a odolný. Pre starších ľudí je navyše skvelou prevenciou. Podporuje samostatnosť, znižuje riziko depresie či pocitov osamelosti a prináša radosť z učenia sa nových vecí. A čo je na tom najlepšie? Funguje to v každom veku.

Vzdelávanie v dospelosti: prečo funguje lepšie, než si myslíme?

Možno ste už počuli vetu: „Starého psa novým kúskom nenaučíš.“ Psa možno áno, no pokiaľ my ľudia ani v starobe nepoľavíme, náš mozog sa neprestane učiť nikdy. Je pravda, že dospelý mozog má síce o niečo menej „voľných“ synapsií ako detský, ale vzdelávanie dospelých má jednu obrovskú výhodu, a tou sú skúsenosti. Vie prepájať nové poznatky s tým, čo už pozná, a vďaka tomu sa učí efektívnejšie.

Učenie v dospelosti preto nie je len o nových faktoch, ale o rozširovaní pohľadu. Každá nová skúsenosť, kurz, kniha či jazykový tréning posilňuje mozgové spojenia a udržuje myseľ sviežu. A ak sa k tomu pridá motivácia a zmysluplný cieľ, proces učenia sa stáva nielen efektívnym, ale aj skutočne zábavným spôsobom, ako tráviť voľný čas.

Plasticita mozgu: čo ju podporuje a čo ju ničí

Dobrou správou je, že mozog je mimoriadne vďačný orgán. Čím viac sa oň staráte, tým lepšie vám slúži. Takže ak chcete neuroplasticitu svojho mozgu podporiť, nemusíte vymýšľať nič špeciálne, niekedy stačí iba sociálny kontakt. Rozhovory a smiech s inými ľuďmi pôsobia na mozog ako kyslík. Vašu myseľ však spoľahlivo rozbehne aj zvedavosť a učenie sa nového jazyka, hry na hudobný nástroj, alebo akákoľvek umelecká činnosť či čítanie. Každá nová skúsenosť rozširuje sieť neurónov. Výborným spôsobom, ako osviežiť svoj mozog, je aj fyzická aktivita, ktorá zlepšuje prietok krvi v mozgu a podporuje tvorbu nových buniek. A nezabúdajte ani na spánok! Počas neho si mozog v sebe „upratuje“ a upevňuje nové spojenia. Výborným spôsobom, ako sa naštartovať, je aj všímavosť (mindfulness). Keď sa učíme byť prítomní v danom okamihu, zlepšujeme si schopnosť regulácie emócií aj sústredenie. A nezabúdajte ani na hry, hádanky a rôzne zábavné výzvy, ktoré stimulujú mozgové centrá pre kreativitu a stratégiu.

Naopak, najväčším nepriateľom plasticity je chronický stres. Dlhodobé napätie oslabuje oblasti mozgu zodpovedné za pamäť a rozhodovanie, najmä hipokampus, a preto má rovnakú váhu ako učenie aj odpočinok, pokoj a dobré vzťahy.

Aj váš mozog sa môže zmeniť, stačí mu len dať správne podnety

Pamätajte na to, že mozog nie je hotový výrobok. Je to proces, neustále sa meniaci, reagujúci, zvedavý. Každé nové slovo, každý zážitok, každá myšlienka v ňom zanecháva stopu. A keď tieto stopy vedú k niečomu, čo nás baví a rozvíja, mozog sa nám odvďačí lepšou koncentráciou, rýchlejším myslením aj pokojnejšou mysľou.

Takže ak ste sa niekedy pristihli pri myšlienke, že „už na to nemáte hlavu“, vedzte, že váš mozog by s vami nesúhlasil. Veď možno iba trochu vyšiel z kondície a stačí, ak mu znova dáte šancu. Začnite čítať, učiť sa, spoznávať nové veci alebo skúste rovno kurz tréningu pamäti Kogneo s jednoduchými úlohami na každý deň, ktorý vám pomôže naštartovať jeho skrytý potenciál.

Pretože výkonnejší mozog nemajú tí, ktorí sa narodili „šikovní“, ale tí, ktorí ho používajú.

Spracovala: Jana F.Stankovianska