Predvianočný čas a sviatky sú obdobím spolupatričnosti, no čo robiť v prípade, ak je človek sám? Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie je osamelosť novodobou epidémiou a týka sa všetkých bez rozdielu veku. Psychologičky Evy Klimovej sme sa opýtali, ako si s pocitmi osamelosti poradiť a čo človek môže urobiť, aby mu bolo lepšie.
Osamelosť je pocit, že nikam nepatrím a môžem si myslieť, že nie som zaujímavý/á pre okolitý svet. Tento pocit zažilo mnoho ľudí. Samota je stav, keď sme fyzicky sami a tento stav je bežný. Od určitého veku ho zažíva každý z nás. Pravidelne si ho treba aj dovoliť a využiť na to, aby sme mali čas pre seba a napríklad si v sebe „poupratovali“. Potrebujeme vedieť kto sme, čo chceme, kam v živote kráčame, kam patríme. Ak toto máme v sebe nevyjasnené, môžeme medzi ľuďmi zažívať situácie, kedy sme síce fyzicky prítomní, ale pocitovo sme inde sa cítime osamelí.
Naše sociálne väzby mnohokrát nezodpovedajú tomu, čo by sme želali a aké sú naše potreby, čo môže viesť k sociálnej izolácii. To znamená, že máme malú sieť ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu alebo naopak sa stretávame s veľa ľuďmi, no nepociťujeme s nimi blízkosť. Do osamelosti sa môžeme dostať, ak aktívne neudržiavame napĺňajúce vzťahy.. Na samotu v určitých životných obdobiach (rodičovská dovolenka, nezamestnanosť, dôchodok a pod.) sa potrebujeme pripraviť tak, aby sme ju zvládli a nepridružil sa pocit osamelosti. Osamelosť, samota aj sociálna izolácia sú prepojené, no nie vždy idú ruka v ruke.
Osamelosť a sociálna izolácia majú viacero negatívnych vplyvov. Rozdeľme si ich do niekoľkých skupín:
Psychické zdravieVzniká vyššia pravdepodobnosť depresie, úzkosti.Objavuje sa negatívne myslenie – očakávame negatívnu odozvu od druhých ľudí, menej si veríme Často len vďaka nášmu vnútornému kritikovi, pretože reálna negatívna odozva neprichádza.Môžeme sa prejavovať ako introvertní a menej prívetiví.
Kognitívne zdravieVýskumy spojili sociálnu izoláciu a osamelosť s vnímaním väčšieho poklesu vlastných kognitívnych schopností (myslenie, pozornosť, pamäť).Mozog môže starnúť rýchlejšie a pri chronickej osamelosti je vyššie riziko demencie.
Fyzické zdravieZvyšuje sa riziko vzniku chronických ochorení – napr. srdcovo-cievne ochorenia, zvýšený krvný tlak, horšia imunita.Osamelosť môže byť spojená aj so zvýšeným rizikom mozgovej príhody.
Kvalita života a životná spokojnosťPociťujeme menej radosti, zmysluplnosti a naopak väčšiu frustráciu a beznádej.Sme menej motivovaní zapájať sa do aktivít s inými ľuďmi, čím sa naše odlúčenie od spoločnosti len prehlbuje.
Je ešte dôležité podotknúť, že si treba všímať reakcie okolia. My sami už môžeme mať tak skreslené vnímanie reality, že asi neuvedomujeme negatívny dopad našej osamelosti na náš každodenný život. A práve naše okolie nám môže dať jasne najavo, že niečo nie je v poriadku.
Veru nie sú. 25% ľudí na Slovensku sa cíti osamelo, 19% nemá dostatok sociálnych kontaktov a 5% pociťuje extrémnu izolovanosť a osamelosť. Z prieskumu ďalej vyplýva, že osamelo sa cíti 38% ľudí vo veku nad 65 rokov, ženy sú osamelejšie ako muži a osamelosť viac pociťujú ľudia vo vylúčených komunitách, so základným vzdelaním a takí, čo žijú v generačnej chudobe. Osamelosť sa rada maskuje: navonok ukazujeme správanie, ktoré môže byť aj sociálne odmietajúce, nepríjemné alebo až nežiadúce, no môže to byť vlastne volanie o pomoc.
Uvedomiť si ten pocit a priznať si ho. Požiadať o naplnenie potreby a človek by aj sám mal vyvinúť aktivitu. Sami vieme pre seba veľa urobiť. Môžeme cestovať, zaobstarať si domáce zviera, venovať sa záľubám, chodiť na kultúrne podujatia, obnoviť sociálne kontakty alebo nadviazať nové, či prihlásiť sa do nejakého kurzu a vzdelávať sa. Alebo len chodiť na prechádzky a hovoriť s ľuďmi.
Budovanie medziľudských vzťahov a sociálnych kontaktov – napríklad pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi, medzigeneračné programy, či dobrovoľníctvo a susedská pomoc – znižujú pocit izolácie, podporujú sebahodnotu, zlepšujú kognitívne funkcie a znižujú riziko depresie vďaka emocionálnej blízkosti.
Zapojenie sa do komunitného života v denných stacionároch a senior kluboch, či vzdelávacích programoch (jazykové kurzy, prednášky) alebo v rámci kultúrnych aktivít (koncerty, divadlo, spev, čítanie) budujú zmysel života, človek sa cíti potrebný a užitočný, znižujú nudu a apatiu, rozvíjajú nové vzťahy a podporujú emocionálnu stabilitu cez spoločné zážitky.
Záľuby, záujmy a dobrovoľníctvo posilňujú identitu, znižujú pasivitu a depresiu, zvyšujú sebahodnotu a dávajú životu zmysel.
Vďaka pravidelnému cvičeniu a dennej rutine, do ktorej zahrnieme napríklad prechádzky, zlepšujú fyzické zdravie, vitalitu aj náladu, podporujú lepší spánok a znižujú stres z neznámeho. Mnohým ľuďom pomáha mať domáce zviera a starať sa oň, vďaka nemu sa socializovať.
Nemali by sme opomenúť ani digitálne technológie, vďaka rôznym aplikáciám sa vieme prepájať s ľuďmi bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, zároveň si zvyšujeme sebadôveru a autonómiu, lebo zvládame používať niečo nové a tiež podporujeme adaptabilitu a flexibilitu mozgu, ktorý ostáva aktívny.
Ak máme obavu z kontaktu alebo nízku dôveru v seba, vieme sa obrátiť Linku dôvery pre seniorov, prípadne využiť terapeutickú a psychologickú pomoc. Vďaka tomu sa naučíme zvládať osamelosť vedome, vieme sa lepšie vyrovnať so stratou (ak sme ju zažili) a podporujeme svoje pozitívne myslenie napríklad cez prácu so spomienkami.
Áno, vieme sa oprieť o tri základné otázky: „Kto som? Kam patrím? Čo viem?“ Rovnako funguje si na dennej báze zapisovať, za čo sme vďační, čo sa nám podarilo, čo sme sa naučili, alebo čo pekné sme zažili. Prípadne si môžeme spísať zoznam vecí, ktoré stále odkladáme a zamyslieť sa nad tým, čo je príčinou. A potom ich začať robiť. Je možné si tiež zodpovedať na otázku, čo sme vždy chceli skúsiť/zažiť. Môžu to byť maličkosti, napríklad vyskúšame upiecť nový koláč, alebo ochutnáme novú príchuť zmrzliny, zvezieme sa vlakom do mesta, v ktorom sme ešte neboli, alebo zájdeme do kina. Zdroje radosti, aj tie na prvý pohľad úplne banálne, nás utvrdzujú v tom, že náš život má naplnenie.
Prípravu môžeme zhrnúť do týchto krokov:
1. Prijať, že existuje a môže prísť, predchádzať jej a ak príde, riešiť jej príčiny.2. Udržiavať vzťahy a hľadať včas vlastné zdroje, ako aj zdroje sociálnych kontaktov.3. Venovať sa sebe a pestovať toleranciu a rešpekt k sebe a ostatným Tak sa nám ľahšie nadviažu a budú udržiavať vzťahy.4. Vytvoriť si sieť pomoci a aktívne o pomoc v prípade potreby požiadať.5. Naučiť sa zvládať záťaž a vytvoriť si vlastný systém prevencie a nástroje ako sa o seba postarať6. Hľadať zdroj vlastného naplnenia aj v samote. Samotu brať ako zdroj kľudu a naučiť sa ju v tichu užívať. Práve tam nás môžu napadnúť skvelé nápady na činnosť, ktorá nám umožní cítiť sa akceptovanými a prijatými, čo je opakom osamelosti.
Spracovala: Kamila Jančíková
