Zabúdanie patrí medzi témy, ktoré sú nám všetkým dobre známe – veď kto z nás sa už niekedy nevracal z obchodu síce s plnou taškou, no zároveň bez tej jedinej veci, po ktorú sa pôvodne do supermarketu vybral? S pribúdajúcimi rokmi môžu tieto drobné „potknutia“ prejsť od vtipných situácii k menším či väčším výpadkom týkajúcich sa vážnejších vecí. A zatiaľ čo niektoré formy zabúdania prichádzajú s vekom prirodzene, môžu nastať aj chvíle, keď by sme si už na zmeny v našej pamäti mali dať pozor. Ako však spoznáme, či je naše zabúdanie ešte „normálne“, a kedy už je potrebné konzultovať pamäťové problémy s odborníkom?
Najskôr si povedzme, čo to vlastne zabúdanie je. V podstate ide o prirodzený proces, ktorým sa mozog „zbavuje“ nepotrebných informácií. Náš mozog totiž nedokáže uložiť všetko, čo sa počas dňa dozvieme alebo zažijeme, a preto časom niektoré spomienky, tie, ktoré pre nás nie sú tak dôležité, jednoducho vymaže. Čím starší však sme, tým častejšie sa môže stať, že nám z hlavy vypadnú aj niektoré z podstatných informácií.
V každom mozgu sa s pribúdajúcim vekom objavujú mierne zmeny, ktoré môžu ovplyvňovať rýchlosť a presnosť, s akou si vybavujeme spomienky. Prirodzené zabúdanie zahŕňa napríklad zábudlivosť, ktorá sa týka nedávnych udalostí či menej podstatných informácií, ako sú názvy alebo dátumy. Väčšina starších ľudí sa s týmto typom zabúdania naučí žiť a hľadajú kreatívne spôsoby, ako si pomôcť – od písania poznámok na papier či do notesa, až po učenie sa jednoduchých pamäťových techník. Problémy s dlhodobou pamäťou však môžu znamenať, že sa v mozgu deje niečo vážnejšie.
Pamäť nie je len jedna „skriňa“, do ktorej všetko uložíme. Delí sa na viacero druhov – od krátkodobej a dlhodobej pamäti až po procedurálnu pamäť, ktorá nás drží v obraze pri každodenných činnostiach (napríklad šoférovanie). Každý typ pamäte sa správa trochu inak, a preto aj zabúdanie môže vyzerať rôzne. Dobrou správou je, že väčšinu dôvodov, pre ktoré zabúdame, vieme jednoducho identifikovať.
Príčin, prečo zabúdame, môže byť veľa, od genetických faktorov cez životný štýl, rôzne zdravotné stavy, až po tú najčastejšiu príčinu, ktorou je vek.
Medzi najčastejšie príčiny, prečo zabúdame, teda patrí:
Zabúdanie nie je vždy neškodné či spôsobené bežnými externými faktormi. Medzi najznámejšie ochorenia, ktoré postihujú pamäť, patrí starecká demencia a jej najčastejšia forma, Alzheimerova choroba. Pri nej je ako prvá postihnutá krátkodobá pamäť a neskôr dochádza k nenávratnému poškodeniu aj takzvanej dlhodobej pamäti. Medzi prvé varovné príznaky tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, ale aj neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Ak si všimnete, že máte takýto problém s pamäťou, je čas zbystriť pozornosť a vyhľadať odborníka, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia.
Vráťme sa však trochu naspäť. Tak ako bežnému zabúdaniu, môžeme predchádzať aj vážnemu zabúdaniu spôsobenému stareckou demenciou. Čím viac času venujeme prevencii, tým menej budeme musieť neskôr riešiť problémy. V prvom rade totiž nesmieme zabúdať na to, že náš mozog je len ďalší sval, ktorý treba precvičiť. A pravidelným cvičením sa predsa vieme udržať v dobrej kondícii, aj keď už na chrbte nesieme nemálo krížikov.
Kondícia, v ktorej sa nachádza naša pamäť, je teda vlastne otázkou pravidelného trénovania a zdravého životného štýlu – rovnako ako pri zvyšku nášho tela.
Ako na to?
Tak ako? Už viete, kedy začnete so svojím pamäťovým tréningom? Nebojte sa, nemusíte hneď podávať výkony ako na olympiáde. Stačí začať s jednoduchými úlohami a postupne zvyšovať náročnosť. Každý deň nám prináša novú príležitosť naučiť sa niečo nové a posilniť tak nielen pamäť, ale aj celé telo a myseľ. A ak nechcete po tejto ceste kráčať osamote, môžete sa kedykoľvek pridať k nám na niektorom z našich kurzov. Tešíme sa na vás!
Autor článku: J.F.Stankovianska
