Zabúdanie v starobe. Kedy by ste mali zbystriť pozornosť a ako mu môžete zabrániť?

Zabúdanie patrí medzi témy, ktoré sú nám všetkým dobre známe – veď kto z nás sa už niekedy nevracal z obchodu síce s plnou taškou, no zároveň bez tej jedinej veci, po ktorú sa pôvodne do supermarketu vybral? S pribúdajúcimi rokmi môžu tieto drobné „potknutia“ prejsť od vtipných situácii k menším či väčším výpadkom týkajúcich sa vážnejších vecí. A zatiaľ čo niektoré formy zabúdania prichádzajú s vekom prirodzene, môžu nastať aj chvíle, keď by sme si už na zmeny v našej pamäti mali dať pozor. Ako však spoznáme, či je naše zabúdanie ešte „normálne“, a kedy už je potrebné konzultovať pamäťové problémy s odborníkom?

Čo je to zabúdanie?

Najskôr si povedzme, čo to vlastne zabúdanie je. V podstate ide o prirodzený proces, ktorým sa mozog „zbavuje“ nepotrebných informácií. Náš mozog totiž nedokáže uložiť všetko, čo sa počas dňa dozvieme alebo zažijeme, a preto časom niektoré spomienky, tie, ktoré pre nás nie sú tak dôležité, jednoducho vymaže. Čím starší však sme, tým častejšie sa môže stať, že nám z hlavy vypadnú aj niektoré z podstatných informácií.

Zabúdanie v starobe

V každom mozgu sa s pribúdajúcim vekom objavujú mierne zmeny, ktoré môžu ovplyvňovať rýchlosť a presnosť, s akou si vybavujeme spomienky. Prirodzené zabúdanie zahŕňa napríklad zábudlivosť, ktorá sa týka nedávnych udalostí či menej podstatných informácií, ako sú názvy alebo dátumy. Väčšina starších ľudí sa s týmto typom zabúdania naučí žiť a hľadajú kreatívne spôsoby, ako si pomôcť – od písania poznámok na papier či do notesa, až po učenie sa jednoduchých pamäťových techník. Problémy s dlhodobou pamäťou však môžu znamenať, že sa v mozgu deje niečo vážnejšie.

Pamäť a zabúdanie

Pamäť nie je len jedna „skriňa“, do ktorej všetko uložíme. Delí sa na viacero druhov – od krátkodobej a dlhodobej pamäti až po procedurálnu pamäť, ktorá nás drží v obraze pri každodenných činnostiach (napríklad šoférovanie). Každý typ pamäte sa správa trochu inak, a preto aj zabúdanie môže vyzerať rôzne. Dobrou správou je, že väčšinu dôvodov, pre ktoré zabúdame, vieme jednoducho identifikovať.

Najčastejšie príčiny zabúdania

Príčin, prečo zabúdame, môže byť veľa, od genetických faktorov cez životný štýl, rôzne zdravotné stavy, až po tú najčastejšiu príčinu, ktorou je vek.

Medzi najčastejšie príčiny, prečo zabúdame, teda patrí:

Stres a úzkosť: Na našu pamäť majú veľký vplyv aj emócie. Pri veľkom objeme stresu má náš mozog tendenciu „vypínať sa“, aby tak šetril energiu potrebnú na zvládanie stresových faktorov, čo môže viesť k zabúdaniu.
Nedostatok spánku: Pre ukladanie nových informácií je spánok nevyhnutný, práve vtedy prichádza k zatrieďovaniu a „zapisovaniu“ spomienok do dlhodobej pamäte. Ak máme spánku nedostatok, horšie si pamätáme nielen preto, že náš mozog nie je oddýchnutý, ale aj preto, že sme mu nedali dostatok času na to, aby informácie poriadne uložil tam, kde je to potrebné.
Nesprávna výživa a dehydratácia: Rovnako ako zvyšok nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok živín a tekutín. Ak sa oň nestaráme správne, môže sa to odraziť na jeho celkovej funkčnosti, a teda aj na schopnosti zapamätať si informácie.
Lieková záťaž: Vo vyššom veku sa už liekom nevyhneme, no niektoré z nich môžu v rámci svojich vedľajších účinkov znižovať schopnosť koncentrácie a zhoršovať pamäť. Ak máte pocit, že toto je váš prípad, určite by ste mali so svojím lekárom konzultovať správne výživové doplnky, ktoré môžu nepríjemné vedľajšie účinky do veľkej miery potlačiť.
Vek: Áno, niekedy je tou pravou príčinou, prečo sa nám náš mozog zdá lenivejší, iba počet krížikov na našich chrbtoch. Čím dlhšie sa neučíme a naše mozgové bunky starnú, štruktúra mozgu sa mení. Je to prirodzený proces, ktorý môže spôsobiť menšie výpadky, no dobrou správou je, že aj proti nemu môžeme bojovať.

Choroba zabúdania, alebo kedy sa mať na pozore

Zabúdanie nie je vždy neškodné či spôsobené bežnými externými faktormi. Medzi najznámejšie ochorenia, ktoré postihujú pamäť, patrí starecká demencia a jej najčastejšia forma, Alzheimerova choroba. Pri nej je ako prvá postihnutá krátkodobá pamäť a neskôr dochádza k nenávratnému poškodeniu aj takzvanej dlhodobej pamäti. Medzi prvé varovné príznaky tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, ale aj neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Ak si všimnete, že máte takýto problém s pamäťou, je čas zbystriť pozornosť a vyhľadať odborníka, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia.

Ako predísť zabúdaniu

Vráťme sa však trochu naspäť. Tak ako bežnému zabúdaniu, môžeme predchádzať aj vážnemu zabúdaniu spôsobenému stareckou demenciou. Čím viac času venujeme prevencii, tým menej budeme musieť neskôr riešiť problémy. V prvom rade totiž nesmieme zabúdať na to, že náš mozog je len ďalší sval, ktorý treba precvičiť. A pravidelným cvičením sa predsa vieme udržať v dobrej kondícii, aj keď už na chrbte nesieme nemálo krížikov.

Kondícia, v ktorej sa nachádza naša pamäť, je teda vlastne otázkou pravidelného trénovania a zdravého životného štýlu – rovnako ako pri zvyšku nášho tela.

Ako na to?

Pravidelný pohyb: Cvičenie podporuje krvný obeh v mozgu a prispieva k jeho zdravému fungovaniu. Aj prechádzka, nordic walking či obyčajná joga na stoličke môžu byť pre pamäť zázrakom. Nebojte sa rozhýbať aj vo vyššom veku!
Vyvážená strava: Nielen váš žalúdok, ale ani váš mozog by nemal byť hladný. Doprajte si preto dostatok omega-3 mastných kyselín (ktoré obsahujú napríklad ryby), vitamínov (najmä vitamínu B) a minerálov, ktoré pomáhajú mozgu zostať aktívnym.
Kvalitný spánok: Ako sme si už povedali, počas spánku dochádza k obnovovaniu mozgových buniek a ukladaniu spomienok. Pred spaním si preto dobre vetrajte, nepodceňujte pohodlnú posteľ a dbajte na dostatočnú dĺžku spánku.
Tréning pamäti a mentálna stimulácia: A konečne prichádzame k tomu cvičeniu pamäti! Rozhýbte trochu svoj mozog, učte sa cudzie jazyky, čítajte knihy alebo hrajte na hudobný nástroj. Každý nový podnet posilňuje spojenia v mozgu a prispieva k lepšej pamäti. A cvičenie pamäti môže byť aj zábavné! Riešte rôzne logické úlohy a kognitívne cvičenia, ktorú pomáhajú udržiavať mozog v kondícii a zabraňujú úpadku pamäti.

Precvičená pamäť je zdravá pamäť

Tak ako? Už viete, kedy začnete so svojím pamäťovým tréningom? Nebojte sa, nemusíte hneď podávať výkony ako na olympiáde. Stačí začať s jednoduchými úlohami a postupne zvyšovať náročnosť. Každý deň nám prináša novú príležitosť naučiť sa niečo nové a posilniť tak nielen pamäť, ale aj celé telo a myseľ. A ak nechcete po tejto ceste kráčať osamote, môžete sa kedykoľvek pridať k nám na niektorom z našich kurzov. Tešíme sa na vás!