Učiť sa musíme po celý život

Ruku na srdce, ako často si v tejto uponáhľanej dobe nájdeme čas na úprimný rozhovor so svojimi starými rodičmi? My sme si ho našli a vyspovedali sme babku Darinu Kocákovú z Košíc, ktorá v máji oslávi krásny vek – 88 rokov. Seniori nielenže prekypujú inšpiráciou, ale majú v sebe čosi zázračné, slovami neopísateľné. Možno je to spomaľovač času, žité hodnoty alebo skúsenosťami nadobudnuté poznanie… alebo to, že sú múdrejší ako múdre telefóny, lebo vedia skutočne počúvať a ešte aj dnes dokážu oceniť krásu ničnerobenia.

Babi, ako sa udržiavaš v dobrej kondičke?

Od rána pracujem (smiech). Ako prvé nakŕmim nášho kocúra, potom dám do poriadku seba, naraňajkujem sa a poupratujem. Niektoré dni idem na nákup alebo začínam s prípravou obeda. Poobede si trošku odpočiniem. Keď je dobré svetlo, vyšívam, inokedy sa navštevujeme s priateľkami alebo idem na prechádzku do lesa. Najmä na jar a v lete vyrážam hneď zrána do záhrady. Večer si zvyknem pozrieť správy, počasie alebo nejaký zaujímavý program v televízii a pred spaním lúštim krížovky.

Kedy si odchádzala do dôchodku?

Mala som 55 rokov a po troch deťoch som už v tom veku mohla ísť do dôchodku. Fakticky hneď, ako som šla do dôchodku, sme si s manželom urobili výlet do Kanady. V tom období sme veľa cestovali, chodili na rôzne výlety, poznávacie zájazdy či rekreácie. Dnes sa do dôchodku odchádza oveľa neskôr, ale predpokladám, že terajší seniori sú v dobrej kondícii.

Ako vnímaš túto digitálnu dobu?

Zdá sa mi, že akosi vymizol blízky kontakt medzi ľuďmi. Podľa mňa by pomohlo, keby sa ľudia viac stretávali, zabávali a chodili spolu na výlety. Skrátka mali taký bližší kontakt.

Predtým bolo bežné zastaviť sa aj na ulici na kus reči, zdraviť sa so vzdialenými susedmi či známymi, vymeniť si úsmev a milé slovo. Dnes mi prídu ľudia akísi chladnejší, menej sa stretávajú a každý si žije svoj život.
Na uliciach vídam, ako sa každý niekam alebo za niečím ženie.

darina kocáková

Zmenilo sa aj to, že keď nás prídu navštíviť vnúčatá, veľkú časť pozornosti venujú mobilu a nie nám. V jednej televíznej relácii som videla známu herečku, ktorá vo svojej rodine zaviedla pravidlo, aby si vnúčatá pred návštevou odložili svoje múdre telefóny. Veľmi ma to inšpirovalo, ale v našej rodine narážame na argument, že mobil je aj pracovný nástroj, a tým ma odzbroja.

Na dôchodku si študovala na univerzite tretieho veku a navštevovala kurz počítačových zručností. Čo ťa motivovalo vzdelávať sa?

Na dôchodku človek konečne nechodí do práce, ale môže sa naplno venovať svojim záujmom. Záhrada bola vždy môj najväčší koníček. Tam som sa vyžívala a zabúdala na všetky starosti. Človek sa musí spájať s prírodou, všetci sme zo zeme vyšli a tam sa aj vrátime. Na univerzitu tretieho veku som chodila s priateľkami a veľmi nás všetko to nové, nepoznané zaujímalo a bavilo. Naučili sme sa veľa o záhradníctve a vinohradníctve.

Neskôr som navštevovala aj kurzy počítačových zručností, ale vtedy som ešte nemala svoj osobný počítač a za rok bez tréningu som toho veľa zabudla. Musela som sa do toho neskôr opätovne dostávať a všetko sa učiť prakticky odznova. Preto je dôležité neustále si nové učivo precvičovať a opakovať.

Prečo si myslíš, že vzdelávať sa je dôležité?

Samozrejme, ako inak? Musíme sa učiť po celý život, lebo inak by ten náš mozog zaspal alebo zakrpatel. Preto ho treba neustále povzbudzovať a nabádať.

Čo ti robí skutočnú radosť?

Moje vnúčatá a pravnúčatá. Sú to moje neskutočné poklady.

Skypuješ, mailuješ, na Youtube nedáš dopustiť. V čom vidíš prínos digitálnych technológií?

Mobil je vynikajúca vec. Darmo sme mali pevné linky, keď sme šli na výlet a stal sa nejaký úraz. V takej situácii sme nemohli utekať domov a odtiaľ volať sanitku. Teraz máme mobil a vieme si pomôcť hneď. Počítač je tiež výborný, lebo nemusíme vypisovať dlhé listy, utekať s nimi na poštu, ale pošleme si e-mail a takto udržiavame rodinné a priateľské styky aj na veľkú diaľku.

Aké programy v televízii pozeráš?

Pozerám iba to, čo ma zaujíma. Väčšinou sú to prírodopisné filmy a súťaže alebo rôzne zábavné programy. Pozerala by som aj filmy, ale iba také pozitívne a veselé, žiadne vojnové. V poslednej dobe som musela obmedziť aj televízne noviny, najmä v období pandémie a potom, ako vypukla vojna na Ukrajine. Bolo to pre mňa veľmi stresujúce, tých negatívnych správ bolo odrazu priveľa a nerobilo mi to dobre. Takže tie som z programu nekompromisne vyškrtla.

Čo je pre teba v živote skutočne dôležité?

V ťažkej životnej situácii mi veľmi pomohla rodina a priateľky. Preto sú pre mňa najdôležitejšie rodinné vzťahy a blízke priateľstvá. Zároveň je dôležité neopúšťať a nevzdávať sa.

Čo by si chcela odkázať seniorom, ktorí stoja na prahu dôchodku?

Ešte predtým, ako som odišla do dôchodku, som navštevovala hodiny jogy a to vrelo odporúčam každému. Akokoľvek som bola vyčerpaná alebo som nevládala, po joge som bola vždy ako vymenená. Spomínam si ešte, ako mi stojka na hlave pomáhala prekonať migrénu. Odporúčala by som im tiež, aby nestratili zmysel pre ďalší rozvoj, aby sa niečo nové učili, napríklad nejakú cudziu reč, a aby stále ostávali v kontakte so svojimi blízkymi a priateľmi, stretávali sa a navzájom si pomáhali.

Človek musí žiť, pracovať a pomáhať druhým.

darina kocáková

Vzdelávanie a sebarozvoj vás v každom veku udržuje v optimálnej kognitívnej kondícii. Prihláste sa na online alebo prezenčné kurzy, webináre či workshopy v Kogneo. Viac informácií o našich aktivitách a pripravovaných projektoch pre dospelých a seniorov nájdete na www.kogneo.org alebo nám napíšte na info@kogneo.org alebo zavolajte na 0917 150 737.

Autor:Dagmar Brucková